Sektor informačných a komunikačných technológií má dlhodobý problém s nedostatkom nielen vhodných, ale akýchkoľvek kandidátov na zamestnancov. Vzťah k matematike či informatike sa vytráca už počas školy, aj napriek tomu, že žiaci či študenti sú dennými konzumentmi nových technológií. „Kľúčovým obdobím je obdobie základnej a strednej školy, vtedy strácame najviac potenciálnej pracovnej sily v IT, ktorá sa rozhodne vydať netechnickými smermi,“ hovorí výkonná riaditeľka Košice IT Valley Miriama Hučková. Ako dodáva, veľkú rolu pri výbere povolania zohrávajú aj predsudky, keďže IT je pre mnohých synonymom pre programovanie. „IT je rozmanitý sektor, nájde si v ňom miesto takmer každý. Od samotnej infraštruktúry, cloud technológií, cez softvérový vývoj, kybernetickú bezpečnosť, dátovú analytiku až po zaujímavé trendy v umelej inteligencii,“ vymenúva Hučková.
Riešením je pôsobenie technologických firiem už na základných a stredných školách. „Nemusí ísť o dlhodobý záväzok. Niekedy stačí jedna hodina informatiky, ktorá žiakom predstaví konkrétnu technológiu,” upresňuje. Prieskum Košice IT Valley totiž ukázal, že školy, na ktorých, hoci sporadicky, pôsobili odborníci z praxe, zaznamenali o tretinu vyšší záujem o štúdium IT v porovnaní so školami bez spolupracujúcich firiem.
V Londýne je špecialista aj 25 rokov zaseknutý v strednom manažmente, návrat na Slovensko je kariérnou príležitosťou
Druhá fáza úbytku špecialistov nastáva odchodom na vysoké školy do zahraničia. Každý piaty vysokoškolák študuje v zahraničí, z toho približne 70 percent v Česku. Susedné Česko v ostatných rokoch eviduje čoraz väčší záujem slovenských maturantov práve o študijné odbory v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT). Podľa Miriamy Hučkovej sú slovenské školy technického zamerania pomerne kvalitné, ale zahraničné majú vyššie renomé. Problémom je návrat absolventov na Slovensko a hlavne do regiónov.
Bratislava dokáže pritiahnuť mladých vzdelaných ľudí svojím rozvinutým ekosystémom, horšie je to s návratom do regiónov. „Chcem apelovať na všetkých mladých ľudí, ktorí uvažujú o svojom ďalšom pôsobení, aby sa nebáli prísť aj do ostatných slovenských krajov,“ vyzýva výkonná riaditeľka Košice IT Valley. Krajina potrebuje vzdelaných ľudí so zahraničnými skúsenosťami na preklenutie medziregionálnych rozdielov, najvýraznejších spomedzi štátov OECD. Návrat domov prináša aj osobné benefity. „Mladý a šikovný človek dokáže rýchlo získať skúsenosti z vysokého manažmentu a byť súčasťou prelomových projektov na Slovensku, zatiaľ čo v Londýne by bol 25 rokov zaseknutý v strednom manažmente,“ vysvetľuje Hučková.
Čím vyššie vzdelanie, tým pravdepodobnejší odchod do zahraničia
Ďalšia vlna odlivu talentov prichádza po vysokoškolskom štúdiu na Slovensku. Po absolvovaní prvého stupňa 1,5 percenta bakalárov odišlo do zahraničia študovať a ďalšie percento pracovať. Sú to spodné hranice odhadov Inštitútu vzdelávacej politiky. Po ukončení druhého stupňa si minimálne 3,2 percenta absolventov našlo prácu v zahraničí. Nielen medikov, ale aj absolventov nedostatkových technických odborov ľahko pohltia zahraničné starnúce trhy práce. Z absolventov tretieho stupňa sa minimálne 5 percent rozhodlo pre prácu v zahraničí. Na týchto zisteniach je znepokojujúce, že s vyšším stupňom vzdelania rastie miera odchodu do zahraničia.
Skúsenosti klastra Košice IT Valley ukazujú, že mnohé firmy vnímajú potrebu aktívneho pôsobenia na univerzitách, ak si chcú zabezpečiť kvalitných pracovníkov. „V súčasnosti mnohé semináre a mentoringové programy v rámci košickej Technickej univerzity (TU) a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vedú zástupcovia z praxe, čo je značnou pridanou hodnotou štúdia,“ potvrdila Hučková. Živé IT projekty sú najväčším formátom na Slovensku, prepájajúcim viaceré univerzity a súkromný sektor s aktívnou účasťou študentov. Projekt je z dielne Katedry počítačov a informatiky Fakulty elektrotechniky a informatiky TU v Košiciach a združenia Košice IT Valley. Ďalšími iniciatívami sú Lab IT Kreativity, workshopové programy klastra či Inovačné centrum Košického kraja. Združenie propaguje úspešné príbehy navrátilcov a absolventov najlepších univerzít na svete ako Oxford či Cambridge. Zároveň buduje komunitu lídrov a CEOs, ktorá sa navzájom podporuje a zdieľa víziu technologicky vyspelého Slovenska.
Štvrtá medzera, ktorá prehlbuje nedostatok špecialistov na IKT, vzniká odchodom skúsených profesionálov, často aj s vlastnými firmami do zahraničia. Láka ich kvalitnejšie a inovatívnejšie podnikateľské prostredie. V kvalite podnikania, meranej švajčiarskym Inštitútom pre rozvoj manažmentu (IMD), Slovensko skončilo až na 53. mieste spomedzi 64 ekonomík sveta. Česko obsadilo 18. priečku. Dôvodom odlivu profesionálov je podľa riaditeľky Košice IT Valley často aj nedostatok možností na kariérny rast.
Z národnej inovačnej stratégie vyplýva, že v zahraničí momentálne pôsobí až 300-tisíc vysokokvalifikovaných občanov Slovenska. Negatívny vplyv úniku mozgov na konkurencieschopnosť slovenských podnikov je podľa zamestnávateľov jeden z najvyšších vo vyspelej časti sveta. Podniky v Česku nepociťujú únik talentov tak závažne. Česko sa umiestnilo na 20., Slovensko na 58. mieste spomedzi 64 krajín.
Od úniku k získavaniu mozgov
Zvrátiť doterajší únik – to chce nielen lepšie podnikateľské prostredie, ale celkovú kvalitu života. „Čím kvalitnejšie podmienky v rámci spoločnosti vytvárame, tým máme väčšiu šancu prilákať alebo postupne kreovať kvalitných špecialistov,“ zhrnula výkonná riaditeľka. Významnou premennou je zvyšovanie atraktivity regiónov vo všetkých oblastiach. „Od kvality verejných služieb a infraštruktúry cez kultúrne vyžitie až po kariérne príležitosti. V momente, keď dokážeme náš región predstaviť ako perspektívny, pravdepodobne sa zmenia aj pomery odchodov a návratov,“ predpokladá Hučková.
Špecialisti zo zahraničia k nám prichádzajú zriedka. Podmienky integrácie do spoločenského a pracovného života ich skôr odradia, aj napriek nedávnemu zjednodušeniu prijímania ľudí z tretích krajín. To je piaty kanál, ktorý nevyužívame v takej miere, ako je bežné vo vyspelejších ekonomikách. „V IT sú tisíce voľných miest, ktoré by mohla zaplniť zahraničná pracovná sila,” zmieňuje Hučková.
Od predkovidového roku 2019 vzrástol počet cudzincov na pozícii špecialista (nielen v IKT sektore, ale aj v zdravotníctve, školstve či doprave) o necelých 4-tisíc. Za to isté obdobie sa celkový počet zamestnaných cudzincov prispením ukrajinských utečencov zvýšil takmer o 24-tisíc. Ako vyplýva z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, väčšinou sa stali operátormi a montérmi strojov či pomocnými pracovníkmi.
„V Košiciach je v tomto smere špecifická situácia, keďže zahraničný talent je výrazne zastúpený na lokálnych univerzitách. Napríklad pred konfliktom na Ukrajine študovalo na TU v Košiciach 15 percent ukrajinských študentov, v súčasnosti sa ich počet zdvojnásobil,“ vyčíslila Miriama Hučková. Prispieva k tomu nielen geografická blízkosť, ale aj etablovaná komunita a príbuznosť jazyka. „Výzvou zostáva udržanie tohto talentu v regióne, aj cestou aktívneho oslovovania zahraničných študentov s ponukou mentoringu, platených stáží a zapájania sa do lokálnych projektov. Bez tejto väzby je vysoko pravdepodobné, že mladí ľudia odídu,“ dopĺňa zo skúseností.
Nevyužitý domáci potenciál
Šiestou chýbajúcou vrstvou v IKT sú ženy a staršie vekové kategórie. Účasť žien na pracovnej sile je všeobecne nižšia aj preto, že vykonávajú dve tretiny celkovej neplatenej opatrovateľskej práce. Vo väčšine členských štátov EÚ sú ženy na dvoch z desiatich IKT pracovných pozícií. „Na Slovensku je to necelých 15 percent žien. To je pomerne alarmujúce číslo,“ zdôrazňuje Hučková. Odôvodňuje to malým počtom vysokoškolských študentiek technických smerov, nedostatkom vzorov, a to nielen na postoch učiteliek technických predmetov. „Rozhodnúť sa pre prácu v IT je náročné, mnoho úspešných žien má za sebou zdĺhavý rozhodovací proces, počas ktorého čelili zaujatosti druhých a dokonca aj samých seba,“ hovorí. Prieskumy potvrdzujú, že záujem dievčat o IT klesá vo veku 12 rokov. Preto je kľúčové podporovať iniciatívy, ktoré predstavujú IT ako kariérnu perspektívu aj pre dievčatá a ženy. Práca košického klastra, ale aj lokálnych firiem v tejto oblasti má svoje výsledky. „V košických IT firmách tvoria ženy na technických pozíciách až 28 percent, čo je vysoko nad slovenským a európskym priemerom,“ uviedla riaditeľka.
Pracovná sila v IKT sektore na Slovensku je pomerne mladá. IKT špecialisti do 34 rokov tvoria na Slovensku 40 percent pracovnej sily, oveľa viac ako je priemer EÚ. Len 9 krajín EÚ má mladšiu IKT populáciu pracovníkov. „Staršia generácia je plnohodnotnou súčasťou pracovného trhu a jej miesto je aj v IT. Nepotrebujete nevyhnutne inžiniersky titul či pomaturitné vzdelanie. Najdôležitejšia je chuť učiť sa,“ reaguje manažérka. „Vzhľadom na bohaté skúsenosti starších je dôležité vytvárať prostredie, kde sa môžu vzdelávať a zdieľať svoje skúsenosti s ostatnými členmi tímu. Prospešné sú aj kolegiálne mentoringy, kde mladší pomáhajú a radia starším kolegom,“ dodala.
A napokon, siedma medzera vzniká a bude sa prehlbovať starnutím obyvateľstva. Populácia európskych a ostatných vyspelých krajín starne a ľudí v produktívnom veku prudko ubúda. Súťaž krajín o talenty sa vyostruje, lokálne firmy to pociťujú. „Prilákanie kvalitných záujemcov do IKT patrí medzi priority Košice IT Valley. Snažíme sa poukazovať na to, že IKT je dynamický a perspektívny sektor, plný inovácií. Ak hovoríme o prilákaní špecialistov, musíme zohľadniť fakt, že pri ich oslovení súperia nielen pracovné ponuky firiem, ale aj faktory, ako je dostupnosť bývania a kvalita života,“ uzavrela Miriama Hučková.
Tento článok vznikol v spolupráci s klientom Košice IT Valley.