Prieskumy verejnej mienky sú pre politikov strhujúcim čítaním predovšetkým pred voľbami. Čím viac im vtedy venujú pozornosť, o to menší je ich záujem, aby si mohli pozrieť výsledky prieskumov aj obyčajní občania.
Pochybnosti sa vynorili aj teraz po poslednom rokovaní vlády, kedy hnutie Sme rodina avizovalo záujem debatovať o tom, ako dlho má trvať zákaz zverejňovania prieskumov pred voľbami.
Moratórium na zverejňovanie prieskumov za vlády Smeru aj s prispením SNS a kotlebovcov narástlo až na 50 dní, čo napokon ústavný súd na podnet prezidentky Zuzany Čaputovej stopol. Teraz platí 14-dňové moratórium na prieskumy a je snaha, aby sa ešte viac skrátilo, ak to nezmaria politické záujmy.
Predĺžené 50-dňové moratórium na prieskumy pred voľbami je protiústavné, rozhodol súd
Sociológ Pavel Haulík si myslí, že pri súčasnom stave komunikácie je moratórium na prieskumy „absolútne mimo misu“. Podľa neho je to zbytočnosť, ktorá sa dá hravo obísť, čo sa ukázalo aj v posledných parlamentných voľbách.
Sociológ upozornil, že už sú preč časy, kedy sa komunikovalo len cez pár kanálov.
Sme rodina s otázkami a návrhmi
Ministerstvo vnútra prišlo s návrhom jednotnej dĺžky trvania volebného moratória pre vedenie volebnej kampane ako aj zverejňovania prieskumov verejnej mienky na 48 hodín predo dňom konania volieb.
Koaličné hnutie Sme rodina chce o tom hovoriť s vlastnými poslancami, aby sa vraj nemusela novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva po schválení vládou ešte dopĺňať v parlamente. Kým Sme rodina má tendenciu moratórium na prieskumy predĺžiť na viac ako 48 hodín, ďalšia koaličná strana SaS by ho skôr skrátila alebo zrušila.
Kto by pri 50-dňovom moratóriu na prieskumy tušil o víťazovi Matovičovi?
Politici majú o moratóriu hovoriť na koaličnej rade. V auguste by sa mohla spomínaná novela zákona dostať do vlády a v septembri na rokovanie parlamentu.
Šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová portálu SITA.sk povedala, že o moratóriu sa ani v predchádzajúcom období nehovorilo na koaličnej rade. „Nie je také pravidlo, že každý zákon ide do koaličnej rady. Keď sú nejaké veci, ktoré nie sú presne zadefinované a mohli by vzniknúť otázky, tak sa zaradia na koaličnú radu,“ vysvetlila.
Krajniakove obavy a Borguľova spokojnosť
Minister práce a druhý najsilnejší muž Sme rodina Milan Krajniak uviedol, že poslanci jeho hnutia majú pripomienky. „Ja skôr podporujem trošku dlhšie moratórium na prieskumy, ale nie také dlhé ako platilo doteraz,“ vyjadril sa.
Podľa neho by malo byť aspoň týždňové alebo desaťdňové moratórium, aby tesne pred voľbami „nemohol niekto nejakými zmanipulovanými prieskumami sa snažiť na poslednú chvíľu ovplyvniť verejnú mienku“.
Naď podporuje skrátenie volebného moratória na dva dni, návrh považuje za dobrý
Poslanec Martin Borguľa (Sme rodina) nemá problém s návrhom rezortu vnútra. Tvrdí, že nesmierne rád diskutuje a je tiež rád, keď ľudia majú maximálne množstvo informácií.
„Prístup k informáciám považujem za dôležitý princíp demokracie. Doprajme posledných 48 hodín pred voľbami ľuďom psychohygienu, aby porozmýšľali a povedali si, koho voliť. Považujem tých 48 hodín za dobrý prvok,“ usúdil Borguľa.
Informácie pre politikov, no nie občanov
Poslanec SaS Ondrej Dostál uviedol, že návrh rezortu vnútra o dĺžke moratória je potrebné podporiť, lebo ide o zlepšenie v porovnaní so súčasným stavom. Za zlý argument považuje vyjadrenia, že prieskumy môžu byť pred voľbami zmanipulované. Dostal tvrdí, že ak majú byť prieskumy zmanipulované, tak potom ovplyvňujú ľudí počas celého volebného obdobia.
Upozornil tiež, že zavedením moratória sa upiera ľuďom právo na informácie v období, kedy sa mnohí rozhodujú, koho budú voliť. „Vzniká tam informačná asymetria, že politické strany si zaplatia prieskumy a majú ich až do posledného dňa, kým voliči sú podľa súčasného právneho stavu na dva týždne odstrihnutí od informácií o prieskumoch,“ poznamenal poslanec.
Podľa Dostála si politici objednávajú prieskumy, aby mali informácie o náladách a postojoch verejnosti a na druhej strane niektorí prieskumy spochybňujú najmä v situácii, kedy im výsledky nevyhovujú alebo sú pre nich nepriaznivé.
„Samozrejme, že sú agentúry, ktoré spĺňajú podmienky seriózneho výskumu a potom sú agentúry, ktoré len z času na čas vypustia nejaké prieskumy. Ale to sa nemá regulovať moratóriom,“ myslí si poslanec.
Podľa neho by samotné médiá nemali zverejňovať prieskumy agentúr, u ktorých sú pochybnosti o metodike a korektnosti výsledkov.
Elektrizujúce prieskumy
Je takmer pravidlom, že politici, ktorí sa prihovárajú za dlhšie moratórium na zverejňovanie prieskumov, zvyknú tiež hovoriť, že môžu byť zmanipulované. Niektorí dajú najavo, že im neveria a nechcú ich ani komentovať.
Relevantné strany sa však nielen pred voľbami, ale aj počas volebného obdobia snažia sondovať názory verejnosti. Ak chcú získať seriózne dáta, tak inak ako prostredníctvom štandardných prieskumov sa to nedá zistiť.
Sociológ Haulík hovorí, že v súčasnosti je problém prieskumov v tom, že snímkujú dynamicky premenlivú realitu. Podľa neho boli časy, kedy preferencie boli niečím pomerne stabilným a menili sa len veľmi pozvoľna a zároveň mali veľmi silnú vypovedaciu hodnotu.
„Dnes je realita veľmi premenlivá a prieskum, ako keby aktuálne snímkoval mraky na oblohe, ktoré sú o pol hodinu iné. Preto majú niektorí politici tendenciu prieskumy dehonestovať či bagatelizovať a mať k nim odmietavý prístup,“ vysvetlil sociológ.
Zdôraznil však, že napriek všetkému ide o najspoľahlivejší spôsob, ako sa dopracovať k nejakým prognózam. „Áno, prieskumy sú nepresné z dôvodu premenlivosti javov, ktoré skúmajú, ale nič lepšie nikto zatiaľ nevymyslel. V tom je aj to protirečenie, že prieskumy politikov elektrizujú a zároveň majú k nim často odmietavý postoj,“ zhodnotil Haulík.