Zmena definície znásilnenia počíta s jasným súhlasom k sexu. Kurilovská varuje pred absenciou dôkazov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Znásilnenie, násilie, žena
Prezidentka Čaputová si vo štvrtok 25. novembra pripomenula Medzinárodný deň odstránenia násilia páchaného na ženách. Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) uvažuje nad zmenou definície znásilnenia. Slovensko aktuálne patrí k tým krajinám v Európe, ktoré neuznávajú v trestnoprávnej definícii, že sex bez súhlasu je znásilnením.

Podľa političky je kľúčová diskusia, či definícia v trestnom zákone, ktorá sa orientuje na otázku násilia, je dostatočná.

„Určite by sme sa mali rozprávať o tom, že ak tu nie je vôľa, tak je to čin, ktorý by mal byť odsúdeniahodný a mal by mať jasné opodstatnenie aj v Trestnom zákone a mali by sme to chápať jednoznačne ako trestný čin,“ povedala Kolíková.

Zo štatistiky kriminality v Slovenskej republike ministerstva vnútra vyplýva, že polícia za minulý rok zaevidovala 93 prípadov znásilnenia. To je o štyri menej ako rok predtým. Celkovo od roku 2015 eviduje ročne medzi 80 až 100 prípadmi.

Za prvé štyri mesiace tohto roka pribudlo 28 ohlásených prípadov znásilnenia.

Teória vs. realita

Barbora Burajová z Koordinačno – metodického centra (KMC) prevencie a eliminácie rodovo-podmieneného a domáceho násilia pre Webnoviny.sk povedala, že súčasná právna úprava nie je v súlade s poznatkami o správaní obetí, ktoré čelia napadnutiu alebo nátlaku v sexuálnej oblasti.

Reprezentatívny prieskum, ktorý realizovali v roku 2017, odhalil, že takmer polovica žien, ktoré zažili sexualizované násilie od partnera, uviedla, že sa sexuálnemu styku podvolili zo strachu. Najčastejšie uvádzali, že sa nebránili, aby predišli fyzickému násiliu, hádke alebo aby chránili svoje deti.

KMC vníma iniciatívu na zmenu ako komplexnejší pohľad na problematiku sexuálneho násilia. Zohľadňuje pritom súčasne poznatky o možných reakciách obetí a smeruje k zvýšeniu ochrany pred sexuálnym násilím.

„Po dlhých rokoch je tiež iniciatíva pani ministerky Kolíkovej signálom, že štát má záujem na boji proti tomuto negatívnemu javu a na ochrane a podpore jeho obetí,“ vyhlásila.

Navrhovaná zmena

Organizácia Amnesty International (AI) Slovensko uvádza, že legislatíva vo väčšine európskych krajín, vrátane Slovenska, považuje sexuálny akt za znásilnenie vtedy, ak pri ňom došlo k nátlaku, použitiu sily, hrozbe násilia alebo ak sa obeť činu nemohla brániť.

V rámci kampane Hovorme o súhlase presadzuje, aby znásilnenie bolo definované na základe toho, či bol alebo nebol udelený súhlas s danou sexuálnou aktivitou, a teda, aby sa zmenili zastarané definície, ktoré v súčasnej legislatíve na Slovensku máme.

„Súčasná slovenská právna úprava tiež nie je v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Ten, ak sa zaoberal prípadmi znásilnenia a sexuálneho násilia, zdôrazňoval práve princíp dobrovoľného súhlasu, ku ktorému má smerovať ohlasovaná zmena,“ dodala Burajová.

Podľa AI neexistuje jedna univerzálna definícia. V krajinách, kde obdobná definícia existuje, sa konkrétne znenia líšia. „To, čo však majú spoločné, je dôraz na súhlas so sexuálnou aktivitou ako hranicu, ktorá oddeľuje sex a znásilnenie,“ vyjadril sa riaditeľ organizácie Rado Sloboda.

Čo prinesie zmena

Burajová upozornila, že väčšina trestných činov sexualizovaného násilia zostáva nenahlásená a páchatelia nepotrestaní.

Zmena definície podľa nej odstráni prekážky nenahlasovania u tých žien, ktoré nedali dobrovoľný súhlas, ale z rôznych dôvodov sa aktívne nebránili. „Spoločne s vytvorením systému psychologickej, sociálnej a právnej podpory pre osoby so skúsenosťou sexualizovaného násilia by sa mohla zvýšiť jeho miera nahlasovania,“ povedala.

S ohľadom na fakt, že v podstatnej časti prípadov ide o opakovanú trestnú činnosť páchateľa, by legislatívna zmena mohla prispieť aj znižovaniu jej výskytu.

Slovensko by sa prijatím zmeny podľa AI priradilo ku krajinám, ktoré dôrazne chránia ľudské práva obetí sexuálneho násilia a znásilnenia.

Zároveň by nová definícia mohla byť jedným z dôležitých krokov pri podpore ľudí na Slovensku, ktorí zažili znásilnenie a stále čelia veľkej stigmatizácii. Mnohokrát sa z objektívnych dôvodov obávajú nahlásiť tento trestný čin na polícii alebo vyhľadať inú pomoc.

Tvrdenie proti tvrdeniu

Odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská si vie predstaviť, že by k súčasnej definícii bolo doplnené vykonanie súlože bez súhlasu. „Bol by to výrazný posun v zmysle ochrany obetí takýchto trestných činov. Zároveň tiež rozšírenie konania, ktoré by napĺňalo znaky skutkovej podstaty trestného činu,“ uviedla pre Webnoviny.

Upozornila, že pri prijímaní novej legislatívy by mali myslieť aj na aplikačnú prax.

Odhaduje, že by sa mohli vyskytnúť problémy s dokazovaním, keďže by išlo o tvrdenie proti tvrdeniu. „Vidím možný problém v absencii dôkazov. Každý skutok sa musí dokázať v zmysle skutkovej podstaty trestného činu,“ vysvetlila.

Poučenie zo zahraničia

Kurilovská navrhuje, aby sa pri zmene poučili aj z komparácie so zahraničnými krajinami.

Sloboda potvrdil, že v Európe možno pozorovať pozitívny trend v náraste počtu krajín, ktoré menia svoje právne definície znásilnenia. Uznávajú jednoduchú skutočnosť, že sex bez súhlasu je znásilnenie.

„Napriek tomu je smutným faktom, že dodnes Amnesty International registruje celkovo len 13 európskych krajín, ktoré upravili svoje zastaralé definície znásilnenia v legislatíve tak, aby zohľadňovali prítomnosť, resp. neprítomnosť súhlasu so sexuálnou aktivitou ako základný definičný znak znásilnenia,“ uviedol.

K dnešnému dňu sú to Belgicko, Cyprus, Dánsko, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Island, Luxembursko, Malta, Nemecko, Švédsko, Veľká Británia a Slovinsko, ktoré sa k tejto skupine krajín pridalo len pred pár dňami.

O podobných zákonných úpravách sa v súčasnosti debatuje v Holandsku a Španielsku.

Priami susedia Slovenska definíciu znásilnenia vychádzajúcu zo skúmania prítomnosti súhlasu pri čine zatiaľ nezaviedli. V Českej republike momentálne prebieha o takejto zmene veľká verejná a parlamentná diskusia. Úprava zákona v tomto duchu bola navrhnutá aj v Poľsku, na schvaľovanie ešte čaká.

Nie je to len o zákonoch

Podľa AI zastaralé zákony, stereotypy a škodlivé mýty podporujú a normalizujú existenciu sexuálneho násilia, ktoré je v našej spoločnosti prítomné častejšie, než si to bežne uvedomujeme.

„Zmena definície znásilnenia v legislatíve je mimoriadne dôležitý krok, ale zďaleka nie jediný. Na prekonanie hlboko vžitých, škodlivých stereotypov a postojov v problematike znásilnenia bude potrebné ešte množstvo práce,“ povedal Sloboda.

Podľa Burajovej majú obete na Slovensku nedostatočný prístup k adekvátnej ochrane pred druhotnou viktimizáciou. „Jednak sa to týka postupov orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ale aj nedostatok špecializovanej psychologickej, právnej a tiež sociálnej pomoci,“ vysvetlila.

Nedostatky vidí tiež v primárnej prevencii sexuálneho násilia, teda osvete a výchove, ktorá by smerovala tak k ženám ako aj mužom. „Ako spoločnosť by sme sa mali aktívnejšie vysporiadavať s mýtmi o sexualizovanom násilí a tiež predsudkami voči osobám, ktoré mu boli vystavené,“ vyhlásila.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Barbora BurajováLucia KurilovskáMária Kolíková
Firmy a inštitúcie Amnesty International (AI)ESĽP Európsky súd pre ľudské právaKoordinačno – metodické centrum (KMC)Za ľudí