Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pripravil analýzu financovania nemocníc, priblížili sa k stanoveným sadzbám

ÚDZS predmetnú analýzu vypracoval na základe vyhlášky o predkladaní údajov zdravotnými poisťovňami (ZP).
Peniaze, euro
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Premiér Róbert Fico dostal ako darček vestu od indického premiéra
Zdroj: IG narendramodi

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) pripravil analýzu financovania nemocníc za štyri kvartály rokov 2024 a 2025. Informovala o tom hovorkyňa ÚDZS Monika Beťková.

ÚDZS predmetnú analýzu vypracoval na základe vyhlášky o predkladaní údajov zdravotnými poisťovňami (ZP). V rámci vykázaných úhrad je zahrnutá aj časť balíka zo 191 miliónov eur vyčleneného nad rámec štandardného riadku ústavná zdravotná starostlivosť.

ÚDZS z analýzy vylúčil niektorých poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti (PÚZS) pre zlepšenie porovnateľnosti údajov. Dôvodom bola ich absencia DRG zmlúv. DRG systém zaraďuje hospitalizačné prípady do medicínsky podobných a ekonomicky rovnorodých skupín, vysvetlil ÚDZS v publikácii na svojej webovej stránke.

Sadzby za medicínske výroky

Vlani sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti (PZS) priblížili k sadzbám za medicínske výkony, ktoré stanovil štát, medziročne z 12 % na 10,1 %, o 1,9 percentuálneho bodu (p. b.). Znížil sa teda rozdiel medzi efektívnou základnou sadzbou (eZS), čiže skutočnou jednotkovou cenou a referenčnou základnou sadzbou (ZS), ktorú určilo Centrum pre klasifikačný systém (CKS).

„Systém sa síce mierne približuje k referenčným sadzbám, avšak rozdiely medzi jednotlivými skupinami stále pretrvávajú,“ zhodnotila Beťková k PZS. Po treťom kvartáli minulého roku bol rozdiel medzi eZS a ZS CKS 8,4 %.

Univerzitné nemocnice zostávajú dlhodobo výrazne nad referenčnou sadzbou, 17,8 % za vlaňajšok a po treťom kvartáli minulého roku 15,2 %, uviedla predmetná hovorkyňa. Doplnila, že hoci medziročne ide o malú zmenu, -0,9 p. b., vlani dostali cez 94 miliónov eur viac, ako by dostali, keby ich produkcia bola uhrádzaná podľa základnej sadzby CKS.

Dofinancovanie v závere roka

To súvisí aj s vyššou náročnosťou poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ako pri detských nemocniciach, ktoré taktiež dlhodobo ostávajú výrazne nad referenčnou sadzbou, poznamenala Beťková. Z vývoja počas roka pri štátnych PZS podľa nej vyplynulo, že časť zmien ovplyvnilo najmä dofinancovanie v závere roka.

V sumáre PÚZS dostali za celý vlaňajšok približne o 215 miliónov eur viac. Rozdiel sa však medziročne znížil z 240 miliónov eur. Najväčšie priblíženie k ZS CKS vlani mali iní súkromní PZS medziročne z 21,7 % na 4,2 %, o 17,5 p. b. Naopak, najvýraznejšie vzdialenie sa od referenčnej hodnoty bolo pri skupine Penta, z 2,3 % na 8,5 %, o 6,2 p. b.

Pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP) je percentuálny rozdiel eZS a ZS CKS 2025 najvýraznejší pri skupine Agel, 19 %. Dôvera zdravotná poisťovňa vykazuje najvyššie rozdiely pri štátnych zariadeniach, 13 %.

Pri Union zdravotnej poisťovni sú rozdiely najnižšie, v rozpätí od -2 % pri Pente do 5 % pri iných súkromných. Má teda relatívne vyrovnanejšie rozdeľovanie prostriedkov v porovnaní s ostatnými ZP, vysvetlila uvedená hovorkyňa.

Pokračujúca zmena štruktúry

Medziročne je najvýraznejšia zmena pri iných súkromných vo VšZP, kde došlo k poklesu z 21,7 % na 4,2 %, o 17,5 p. b., to je výrazné priblíženie k ZS CKS, zhodnotila Beťková. Doplnila, že pri ZP Dôvera je výrazné priblíženie k referenčnej sadzbe najmä pri kategórii iní verejní, -2 % oproti 12 %, o 14 p. b. Pri ZP Union sú medziročné zmeny skôr mierne, pričom väčšina kategórií sa pohybuje v rozmedzí do ±3 p. b, uviedla predmetná hovorkyňa.

Vlani medziročne klesol počet hospitalizačných prípadov o 10,6 tisíca. Bolo to čiastočne kompenzované miernym nárastom priemernej náročnosti pacientov, keď sa index náročnosti liečby (CMI) zvýšil z 0,96 na 0,97, doplnila Beťková. Dodala, že v dôsledku toho sa celkový efektívny casemix (eCM), teda objem produkcie, znížil len mierne, z 669 882 na 666 503.

Uvedená hovorkyňa poukázala, že dochádza k pokračujúcej zmene štruktúry, kde mierny pokles objemu výkonov sprevádza postupný rast náročnosti, čo môže indikovať presun časti menej náročných prípadov do jednodňovej alebo ambulantnej starostlivosti, pričom v nemocniciach ostávajú komplexnejšie prípady.

Detské nemocnice

Najvyšší casemix dlhodobo dosahujú univerzitné a špecializované ústavy, čo potvrdzuje ich orientáciu na najnáročnejšie prípady, zhodnotila Beťková. Doplnila, že naopak, súkromní poskytovatelia pracujú s nižšou priemernou náročnosťou, avšak zabezpečujú významný podiel celkového objemu starostlivosti.

Najvýraznejší nárast CMI je pri univerzitných nemocniciach, z 1,15 na 1,18, a pri iných súkromných, z 0,94 na 0,97. Naopak, stabilnú úroveň náročnosti si dlhodobo udržiavajú špecializované onkologické ústavy, aj tento rok majú CMI 1,19.

Pri eCM došlo u väčšiny verejných PZS k miernemu poklesu, pričom verejný sektor klesol z 479 045 na 473 912, doplnila uvedená hovorkyňa. Dodala, že v súkromnom sektore sa celkový eCM mierne zvýšil, z 190 837 na 192 591, pričom rast bol ťahaný najmä skupinou iní súkromní. Zo štátnych zariadení sú najvýraznejšie nad referenčnou sadzbou detské nemocnice, kde sa rozdiel pohybuje približne od +8 % pri ZP Union do +41 % pri VšZP.

„V rámci štátnych zariadení možno pozorovať celkové zlepšenie, pričom najvýraznejší posun nastal pri fakultných nemocniciach, ktoré sa z úrovne pod referenčnou sadzbou v priebehu roka dostali na takmer vyrovnanú úroveň,“ doplnila Beťková.

Súkromní poskytovatelia

V zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky mali byť nemocnice financované mechanizmom SK-DRG vo výške 15 % objemu ich produkcie za minulý rok. Cieľom je, aby sa v danom roku aspoň 15 % DRG produkcie nemocníc hradilo mimo rozpočtov, ako vyplýva z memoranda o spravodlivom financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Vyhláška vstúpila do platnosti počas minulého roka (1. 4.), PZS aj zdravotné poisťovne teda mali obmedzený čas na implementáciu. Do analýzy sú zahrnuté aj kardiologické ústavy, ktoré prispievajú k vyššiemu podielu DRG financovania.

Súkromní poskytovatelia výrazne prekračujú stanovenú hranicu vo všetkých ZP, uviedla predmetná hovorkyňa. Ich podiel je približne na úrovni 23 % až 33 %.

Zostáva otvorená otázka interpretácie cieľa 15 %, keďže nie je jednoznačne definované, či sa má posudzovať na úrovni systému alebo za jednotlivé ZP, poukázala Beťková. Uzavrela, že v oboch prípadoch však výsledky za minulý rok naznačujú, že systém cieľ na agregovanej úrovni napĺňa.

Firmy a inštitúcie: AGELDôvera zdravotná poisťovňaMZ SR Ministerstvo zdravotníctva SRÚDZS Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťouUnion zdravotná poisťovňaVšZP Všeobecná zdravotná poisťovňa