Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) medziročne znížila nadštandardné platby nemocniciam nad rámec štátom stanovených sadzieb za hospitalizáciu o 19,6 milióna eur na 156,2 milióna eur vlani zo 175,8 milióna eur predminulý rok. Informovala o tom vo štvrtok hovorkyňa spoločnosti Danka Capáková.
Spravodlivejšie rozdelenie
Uviedla, že zásadný obrat urobila verejná zdravotná poisťovňa (ZP) vlani pri financovaní štátnych onkologických ústavov, ktoré si medziročne polepšili o 7,1 milióna eur. Rovnaký trend vykazujú aj úhrady krajským a mestským nemocniciam, ktoré si polepšili o 5,7 milióna eur, dodala Capáková.
Asociácia nemocníc Slovenska dosiahla rámcovú dohodu so zdravotnými poisťovňami, rokovania pokračujú
Spresnila, že poisťovňa znížila nemocniciam paušálne platby. „Nejde o neuvážené škrty, ktoré by ohrozili dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale o postupné vyrovnávanie historických nezrovnalostí vo financovaní. Peniaze zostávajú v systéme a naďalej slúžia poistencom, len sú spravodlivejšie rozdelené,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ štátnej poisťovne Matúš Jurových.
Gynekologickú prehliadku vynecháva viac ako desatina poisteniek VšZP, prevenciu však netreba zanedbať
Dlhoročné nerovnosti vo financovaní nie je možné odstrániť naraz, keďže by to mohlo ohroziť stabilitu nemocníc, dodala Capáková. Doplnila, že najväčšia zdravotná poisťovňa preto postupne nastavuje platby tak, aby zodpovedali skutočným výkonom a boli v súlade so sadzbami, ktoré stanovilo štátne Centrum pre klasifikačný systém (CKS). „Robíme to na základe dát a premyslene, tam, kde boli nemocnice neodôvodnene nad referenčnými sadzbami, znižujeme, a tam, kde boli dlhodobo podfinancované, ako onkologické ústavy či krajské nemocnice, naopak zvyšujeme,“ uviedla členka predstavenstva VšZP Denisa Slivková.
Paušálne platby
Capáková dodala, že zdravotná poisťovňa znižuje paušálne úhrady, ktoré nie sú kryté skutočnými výkonmi, tak, aby to neohrozilo nielen fungovanie nemocníc a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale aj jej kvalitu pre poistencov vo všetkých regiónoch a kategóriách nemocníc. V opačnom prípade by hrozilo, že nemocnice nebudú mať peniaze na mzdy, prevádzkové náklady či nevyhnutné výdavky do infraštruktúry, dodala uvedená hovorkyňa. „Výsledkom tohto prístupu je, že v roku 2025 mali takmer všetky skupiny nemocníc ešte stále uhrádzané paušálne platby nad rámec a v pluse v porovnaní s tým, čo by im prináležalo za reálne poskytnutú zdravotnú starostlivosť,“ doplnila.
Financovanie nemocníc sa vzďaľuje od referenčných sadzieb, rozdiely medzi poisťovňami a zariadeniami sa prehlbujú
Dodala, že zvyšovanie platov zdravotníkov je dané zákonom a má veľký vplyv na financovanie nemocníc. „Zdravotné poisťovne nie sú tie, ktoré vedia zákonom stanovené navyšovanie miezd ovplyvniť,“ doplnila.
Uviedla, že v minulosti sa zvykli predmetné zvýšené mzdové náklady premietať do platieb bez ohľadu na skutočný výkon nemocníc, čo postupne prehlbovalo nerovnosti vo financovaní. „Najviac citeľné to bolo pri veľkých univerzitných nemocniciach. VšZP sa preto aj tieto rozdiely snaží postupne vyrovnávať pri každom rokovaní s nemocnicami,“ uzavrela hovorkyňa štátnej poisťovne.
