Pokutu za zverejnenie zmluvy k nákupu Sputnik V by riešil súd. Odborník vysvetľuje, či ide o štandardné znenie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
PREMIÉR: K ruskej vakcíne Sputnik V
Premiér Igor Matovič počas tlačovej konferencie o očkovaní na prevenciu ochorenia COVID-19 ruskou vakcínou Sputnik V. Bratislava, 19. február 2021. Foto: SITA/Alexandra Čunderlíková.

„Tajný“ nákup ruskej vakcíny Sputnik V bol posledným pomyselným klincom do rakvy v prípade už bývalého premiéra Igora Matoviča (OĽaNO). Zo svojho postu musel kvôli tejto kauze odísť aj minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO).

Nákup Európskou liekovou agentúrou (EMA) neregistrovanej vakcíny vyvinutej Gamalejovým národným výskumným centrom mal byť riešením spomaľujúceho sa tempa očkovania proti ochoreniu COVID-19.

Podľa prieskumu, ktorý si expremiér nechal ešte koncom februára spraviť, by sa totiž nechalo zaočkovať o 300-tisíc viac ľudí, ak by mali k dispozícii práve ruskú vakcínu Sputnik V. Koaliční partneri a odborná verejnosť však týmto nákupom nadšení neboli.

V porovnaní s inými vakcínami je navyše cena za jednu vakcínu pomerne vysoká, a to konkrétne 19,9 dolárov za oba komponenty. Zaviazali sme sa kúpiť milión dávok. Platbu za vakcíny nám však Rusi vrátili, či si ich vezmú naspäť, nie je isté.

Nákup za 19,9 milióna dolárov

Prvá dodávka ruskej očkovacej látky v počte 200-tisíc kusov na Slovensko dorazila 1. marca. Pôvodný plán expremiéra bol, že vakcínu, o ktorej boli dostupné informácie iba od výrobcu a odborného časopisu Lancet, preverí Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).

Aj keď riaditeľka ústavu Zuzana Baťová avizovala, že na komplexné posúdenie nielenže nemajú oprávnenia, ale ani potrebné dokumenty, ktoré výrobca v zmluve sľúbil dodať, napriek tomu začali kvalitu, účinnosť a bezpečnosť vakcíny skúmať.

Kým sa čakalo na závery skúšok ŠÚKL a ďalších inštitúcií, ktoré Sputnik V čiastkovo skúšali, tŕňom v oku koaličných partnerov sa stala zmluva o nákupe. Matovič s Krajčím ju odmietali zverejniť, nakoľko je v nej zakotvená mastná pokuta milión dolárov, ak by to spravili.

Zverejniť či nezverejniť?

O posúdenie, či by zmluva podľa platnej slovenskej legislatívy mala byť zverejnená alebo nie, požiadali ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (Za ľudí). Tá 17. apríla uviedla, že zmluva o nákupe ruských vakcín patrí medzi tie, ktoré majú byť povinne zverejňované.

V tom čase už bol ministrom zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO), generál a lekár, ktorý sa netajil tým, že by túto zmluvu takisto rád zverejnil. Napriek jeho presvedčeniu sa tak stalo až vo štvrtok 29. apríla, a to až po odsúhlasení zverejnenia Rusmi.

Celý 26-stranový dokument v anglickom jazyku sa objavil v Centrálnom registri zmlúv. Obsahuje viaceré časti, ktoré pobúrili verejnosť, okrem iného aj stať o tom, že ruská strana nenesie žiadnu zodpovednosť za „účinnosť vakcíny“.

Žiadna zodpovednosť

„Predávajúci ani spriaznené osoby nenesú akúkoľvek zodpovednosť podľa tejto dohody za akúkoľvek škodu, ktorú utrpí Kupujúci alebo akékoľvek iné osoby (vrátane pacientov a ich príbuzných) v dôsledku použitia produktu (vrátane zodpovednosti za akékoľvek nároky, ktoré môžu mať voči predajcovi akékoľvek tretie osoby),“ píše sa doslova v zmluve.

Či ide o štandardné ustanovenie v zmluvách tohto typu, jasné nie je, vzhľadom na fakt, že zmluvy s výrobcami ostatných vakcín nikdy zverejnené neboli. Uzatvárala ich totiž Európska komisia (EK), na verejnosť sa dostali iba niektoré časti zmluvy so spoločnosťou Pfizer.

Docenta Petra Lysinu, vedúceho katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sme sa preto opýtali, či má zmluva podľa jeho názoru štandardné znenie.

Štandardné znenie

„Tu si treba položiť otázku, čo je to štandardné znenie. Štandardom v tomto prípade možno označiť súlad s právom, európskym a slovenským. Inak povedané, či sa obdobné dojednania bežne objavujú aj v iných prípadoch. Na túto otázku je možné odpovedať áno,“ uviedol.

V tomto zmysle je teda zmluva štandardnou. Podľa čl. 12 je totiž podriadená slovenskému právu, a teda aj zodpovedajúcim princípom práva Európskej únie (EÚ). Spory z tejto zmluvy má riešiť arbitrážny orgán, čo je taktiež štandardom.

„K obsahu dojednaní, cena, záruky, atď. sa nevyjadrujem, sú predmetom právom dovolenej dohody, avšak obsah jednotlivých dojednaní v zásade nevybočuje zo štandardov viditeľných aj pri iných zmluvách,“ uviedol pre portál vZdravotníctve.sk.

Mlčanlivosť

Lysina vidí najväčší problém v samotnom zverejnení zmluvy: „Hoci, v duchu nastolenej otázky, aj tu treba povedať, že ani obsah čl. 13 (mlčanlivosť) nepredstavuje niečo, čo by nebolo v obchodnom styku štandardným.“

Rozpor je v tomto konkrétnom prípade spôsobený tým, že zmluva sa javí ako zmluva podliehajúca povinnému zverejneniu podľa slovenského práva, podľa ktorého bola zmluva podpísaná, čo je uvedené na konci dokumentu.

Lysina vysvetľuje, že „sa nemožno zaviazať k nezverejneniu zmluvy, keď platné právo, naopak, zverejnenie zmluvy striktne vyžaduje.“ V skratke, o platnosti tohto ustanovenia, a teda aj o zaplatení prípadnej pokuty, by musel rozhodnúť arbitrážny súd.

Zastavme korupciu

Zmluvné dojednania, aké sú aj v zverejnenom dokumente, sú podľa Lysinu v obchodnom styku bežné, nehodnotí však obsah, iba ich „štandardnosť“. Na podmienku zverejnenia zmluvy si mal Krajčí, ktorý zmluvu podpisoval, dať pozor.

Lengvarský na piatkovej tlačovej konferencii povedal, že sankcií za zverejnenie kontraktu sa neobáva, keďže k nemu došlo po dohode oboch strán. Na margo „kvality“ zmluvy sa vyjadril tak, že mu bolo povedané, že ide o štandardný typ zmluvy.

Zmluva o nákupe ruskej vakcíny Sputnik V však podľa Nadácie Zastavme korupciu nie je výhodná. Nadácia sa pozrela aj na zmluvu, ktorú k Sputniku uzatvorilo Maďarsko a tam takúto pokutu pri zverejnení nenašli.

„Máme podozrenie, že pri nákupe neregistrovanej vakcíny tak mohlo dôjsť k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku, zneužitiu právomocí verejného činiteľa,“ uviedli na sociálnej sieti. Postoj súčasného ministra k tejto otázke, naopak, pochválili.

Faktom ostáva, že ruská vakcína už leží v slovenských skladoch dva mesiace. V júli, respektíve v auguste, jej bude končiť záruka. Začne sa ňou dovtedy vôbec očkovať? Krajčí pritom 9. marca uviedol, že „ruskou vakcínou by sa mohlo na Slovensku očkovať o tri týždne“.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Igor MatovičMarek KrajčíMária KolíkováPeter Lysina
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaEMA Európska lieková agentúraGamalejovo národné výskumné centrumMZ Ministerstvo zdravotníctva SRNadácia Zastavme korupciuPrávnická fakulta Univerzity KomenskéhoŠÚKL Štátny ústav pre kontrolu liečiv