Neviete sa zbaviť zlej nálady? Vedci zisťovali, čo je za tým

Odborníci odhalili kľúčovú oblasť v mozgu, ktorá ovplyvňuje naše nálady.
Hnev, agresia, výbušnosť, impulzívnosť
Zlá nálada má základ v jednej oblasti nášho mozgu, ktorá sa nazýva amygdala www.thinkstockphotos.com
Gašpar ide na druhý pokus pred súd. Kauza Očistec vstupuje do fázy hlavného pojednávania
Zdroj: SITA

Nielen počas pandémie, ale aj za bežných okolností mávame dni, keď je pre druhých lepšie, aby sa od nás držali ďalej.

Každý z nás totiž máva dobré a zlé dni. Len málokto však vie, čo zapríčiňuje tieto rozdielne emocionálne postoje. Odpoveď sa ukrýva v našej hlave.

Za všetko môže amygdala

Odborníci odhalili časť dôvodu pretrvávajúcej zlej nálady. Súvisí s oblasťou mozgu, ktorá sa nazýva amygdala. Práve tu sa rozhoduje, či bude človek schopný zbaviť sa negatívnej emócie.

Je súčasťou limbického systému a podieľa sa aj na iných aspektoch emocionálneho správania, pamäti a rozhodovania.

Nový výskum viedli odborníci z University of Miami, ktorí analyzovali dáta z rozsiahlej štúdie. Tá sa začala v USA v 90. rokoch minulého storočia a odvtedy zbiera informácie o fyzickom a psychickom zdraví tisícov Američanov v strednom veku, vrátane psychologickej pohody (PWB).

Denník nálad

V rámci výskumu respondenti odpovedali na otázky spojené s PWB a vypĺňali denníky. Vzorka z nich absolvovala telefonické rozhovory s vedcami, ktorí prostredníctvom otázok zaznamenávali ich každodenné pocity a nálady.

Niektorým z nich takisto merali mozgovú aktivitu prostredníctvom funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI).

Počas experimentu im ukazovali pozitívne, negatívne alebo neutrálne obrázky z databázy, ktorú bežne využívajú v psychologických výskumoch. Po každom afektívnom obrázku nasledoval neutrálny obraz tváre a potom ďalší pozitívny, negatívny alebo neutrálny obrázok.

Dlhodobý efekt

V podskupine 52 dospelých, ktorí absolvovali všetky testy, dáta z fMRI naznačili, že negatívne výsledky v dennej nálade a PWB súviseli s pretrvávajúcou aktiváciou v ľavej amygdale po tom, ako videli negatívne obrázky.

Inými slovami, efekt zhliadnutia negatívnych obrázkov pretrvával u ľudí a menil ich emocionálne vnímanie aj keď ich nevideli.

Naopak, u ľudí, ktorí nemali aktivovanú amigdalu po zhliadnutí nepríjemných obrázkov, sa ich emočná reakcia normalizovala oveľa rýchlejšie. Iné dáta zo štúdie tiež ukázali, že si v každodennom živote užívali častejšie pozitívnu a menej často negatívnu náladu.

Efekt preliatia

Amygdala hrá dôležitú úlohu pri zachovaní našej bezpečnosti, pretože pomáha odhaľovať hrozby. Niekedy však negatívne emócie, ktoré sa nám k niečomu viažu, môžu pretrvávať a ovplyvnia tak vnímanie ďalších vecí.

Tento efekt „preliatia“ pritom môže preniknúť do našich životov v oveľa väčšej miere, ako sme si možno uvedomovali. „Nakoniec by táto perzistencia mohla viesť k viac negatívnemu a menej pozitívnemu ovplyvňovaniu v každodennom živote,“ uviedli autori.

Mozgová sieť

Tím priznal, že ešte je čo objavovať. Okrem experimentovania s alternatívnymi formami neutrálnych obrázkov by mali aplikovať v skúmaní skenovanie vo vyššom rozlíšení zamerané na iné oblasti mozgu, ktoré môžu demonštrovať trvalé dopady afektívnych obrázkov.

Psychická pohoda je komplexné kognitívne sebahodnotenie a takýto proces je pravdepodobne podporovaný celou mozgovou sieťou a nielen jednou oblasťou,“ dodali na záver.

Firmy a inštitúcie: University of Miami