Na linku dôvery nám už volajú žiaci, ktorí prežili útok vo Vrútkach, hovorí psychológ Marek Madro

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
VRÚTKY: Útok na základnej škole
Vchod do budovy Spojenej školy J. C. Hronského vo Vrútkach, kde sa odohral tragický útok na žiakov a učiteľov základnej školy. Foto: SITA/Milo Fabian

Útok v škole vo Vrútkach otriasol celým Slovenskom, ktoré incident podobného charakteru nikdy predtým nezažilo. Pri útoku nožom zahynuli dve osoby – páchateľ a zástupca riaditeľa školy. Medzi zranenými sú aj dve deti, jedno z nich vo vážnom stave.

Škola už nie je symbolom bezpečia

„Do včerajšieho útoku bola škola miestom, kde dieťaťu nič nehrozí a s určitosťou sa vráti domov. Odteraz to nemôžeme zaručiť,“ hovorí psychológ a programový riaditeľ internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro.

Dodáva, že takému násilnému a tragickému ataku v školskom prostredí, aký sa udial vo Vrútkach, na Slovensku s vysokou pravdepodobnosťou čelíme prvýkrát v histórii.

„Spolu s dospelými sa priamymi obeťami a svedkami ataku zároveň stali deti v školskom veku. Enormná psychická záťaž na detský organizmus je prehĺbená kombináciou minimálne dvoch zásadných faktorov, ktorým boli deti v tom istom momente vystavené: priame ohrozenie života, fyzického zdravia a okamžitá strata istoty bezpečného prostredia,“ vysvetľuje Madro.

Pokračuje, že pocit bezpečia je jednou z našich základných potrieb. V detstve ho vytvárajú naši rodičia a významní dospelí (iní rodinní príslušníci, učitelia, tréneri, vychovávatelia a podobne), ktorí svojím správaním dieťaťu určujú predstavu o fungovaní sveta a vytvárajú základné podmienky pre optimálny rast.

Devastačný zásah do detského sveta

„V prípade narušenia bezpečia takým devastačným spôsobom pre detský svet, ako v prípade dnešnej udalosti, kedy do detského kolektívu vedeného učiteľkou vtrhne neznámy muž s nožom v ruke a začne ohrozovať nielen ju, ale aj samotné deti, je veľkým prediktorom vzniku postraumatickej stresovej poruchy. Daná udalosť zásadným spôsobom zasiahla emocionálnu ako aj kognitívnu stránku osobnosti detí,“ hovorí psychológ.

Aj preto bol bezprostredne po udalosti na miesto privolaný posttraumatický tím. Jeho úlohou je podľa Madra pomôcť účastníkom útoku traumu spracovať a zamedziť vzniku posttraumatickej stresovej poruchy.

„Aj na našu bezplatnú nonstop linku dôvery IPčko a tiež Krízovú linku pomoci sa už obracajú žiaci z tejto zasiahnutej školy, ale aj ľudia, ktorí sa o tejto tragédii dozvedeli a prosili o emocionálnu podporu a profesionálnu pomoc,“ dopĺňa.

Príznaky posttraumatickej stresovej poruchy

Posttraumatická stresová porucha sa podľa odborníka prejavuje nápadnými zmenami v správaní sa obete (priamo alebo sekundárne), napríklad vyhýbaním sa miestu útoku, negatívnymi zmenami nálad a v myslení, ako podráždenosť, hnev, agresivita, alebo pocity viny, hanby či neschopnosť prežívať pozitívne emócie). Obete môžu zažívať opätovné znovuprežívanie udalosti, ktoré sa náhle a nekontrolovateľne vracia, ale i stratu záujmu o koníčky či bežné činnosti počas dňa.

„Zotavenie prebieha predovšetkým včasným odborným zásahom po samotnej krízovej udalosti a následnou terapeutickou prácou,“ dodáva psychológ.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Marek Madro
Firmy a inštitúcie IPčkoKrízová linka pomoci