Budú Slováci do leta zaočkovaní ako tvrdí Krajčí? Vakcín je dosť, ale experti to označujú za nereálne

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Koronavírus, COVID 19, očkovanie, vakcína
Zaočkovanosť prvou dávkou vakcíny v zraniteľných skupinách ľudí stále naďalej výrazne zaostáva za celoslovenským priemerom. Foto: archívne, SITA/AP Photo/Risto Bozovic, File

Štátna tajomníčka Ministerstva zdravotníctva SR Jana Ježíková v utorok na tlačovej konferencii povedala, že v marci má na Slovensko doraziť toľko vakcín, koľko prišlo za všetky mesiace očkovania doteraz, teda od decembra do februára.

„Ak by chodili sľúbené dodávky tak, ako sú naplánované zo strany dodávateľov, tento mesiac by sme vedeli spustiť očkovanie Pfizerom pre obyvateľov od 60 rokov,“ uviedla Ježíková s tým, že aktuálne sa táto skupina očkuje len vakcínou od AstraZeneca.

Do konca apríla by sa tak malo spustiť očkovanie vakcínou od konzorcia Pfizer a BioNTech aj pre obyvateľov od 50 rokov a do konca mája aj pre Slovákov vo veku od 40 rokov. Ak by sa medzitým začalo očkovať ruskou vakcínou Sputnik V, tieto lehoty sa skrátia o mesiac.

Uskutočniteľný plán?

Minister Marek Krajčí (OĽaNO), ktorý vo štvrtok oznámil, že vo svojej funkcii končí, dodal, že všetci, ktorí budú chcieť, budú zaočkovaní do leta. Taký je plán, ktorý bude určite chcieť splniť aj jeho nástupca, avšak je reálny? Všetko je totiž závislé od dodávok vakcín.

Viac o téme: Koronavírus

„Súhlasím, že očkovanie ide pomaly a hlavne v poslednom období sa výrazne spomalilo. Spôsobilo ho meškanie vakcín nielen na Slovensko, ale i do celej Európy. To bol asi aj dôvod, prečo sa vláda rozhodla doviezť na Slovensko aj neregistrovanú vakcínu Sputnik V,“ myslí si Marián Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory (SLK).

Aj Dušan Zachar z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) hovorí, že momentálne je tempo očkovania závislé od počtu disponibilných dávok vakcín dodaných na Slovensko. Problémov je však podľa oboch ďaleko viac.

Dodávky nechodia

Ešte 2. marca minister na pravidelnej tlačovej konferencii k epidemiologickej situácii na Slovensku oznámil, že sa v priebehu mesiaca očakáva dodávka 413-tisíc vakcín Pfizer/BioNTech, 357-tisíc dávok AstraZeneca a 75-tisíc kusov očkovacej látky Moderna.

O týždeň neskôr, teda 9. marca, už oznámil len 305-tisíc vakcín Pfizer/BioNtech a 309-tisíc dávok AstraZeneca. Krajčí priznal, že ide o pokles oproti minulému týždňu. Aspoň spoločnosť Moderna stále garantuje dodanie 75-tisíc kusov ich očkovacej látky.

V apríli Slovensko zároveň očakávalo vakcíny od americkej spoločnosti Johnson & Johnson, ktorá iba vo štvrtok dostala registráciu Európskej liekovej agentúry (EMA). Rovno však oznámila, že bude s dodávkami meškať.

Čísla neklamú

Problém ale nie je len v meškajúcich vakcínach. Celkové čísla zaočkovaných ukazujú, že napriek dostatočnému množstvu očkovacích látok sa tempo vakcinácie stále spomaľovalo. Podľa údajov ministerstva je totiž vakcín na Slovensku viac ako stíhame očkovať.

Prvý febrárový týždeň sme zaočkovali 68-tisíc ľudí, druhý februárový týždeň to bolo už len 50-tisíc ľudí. V týždni od 16. do 23. februára bolo zaočkovaných už iba 38,6-tisíca ľudí a posledný týždeň v mesiaci február to bolo ešte o 3,6-tisíc menej, teda 35-tisíc ľudí.

Dodaných bolo v tom čase na Slovensko 410 670 vakcín Pfizer/BioNTech, 136 800 dávok AstraZeneca a 45 600 očkovacích látok Moderna. Rozdiel v počte očkovaní a kusov vakcín je teda takmer 135-tisíc dávok.

V utorok 9. marca sme mali 356 536 zaočkovaných, z toho 188 450 druhou dávkou. Za prvý marcový týždeň sme teda zaočkovali necelých 41-tisíc Slovákov, čo znamená, že tempo očkovania sa mierne zlepšuje, zrejme aj vďaka väčším zásobám vakcín v očkovacích centrách.

Tým, že ministerstvo od pondelka 15. marca do 7. apríla sľubuje otvoriť ďalších 260-tisíc termínov pre vekové skupiny 60, 70 a viac rokov, dá sa predpokladať, že celkový počet zaočkovaných bude v najbližších týždňoch ďalej narastať.

Chyby v programe

V porovnaní so zahraničím sme na tom s tempom očkovania priemerne. „Medzinárodné porovnania ukazujú, že si v rýchlosti očkovania nepočíname zle,“ potvrdzuje Zachar.

Viacerí odborníci však namietajú, že nakoľko je vakcinácia jediným doteraz známym východiskom z pandémie, venujeme tejto téme málo pozornosti. Problémov je pritom viacero, napríklad aj ten, že Národná očkovacia stratégia sa neustále menila.

„Vakcinačnému programu nepomohli ani neustále zmeny očkovacej stratégie podľa vekových skupín, alebo prioritizácia podľa rôznych iných nejasných kritérií,“ uviedol Kollár a jeho slová potvrdil aj Zachar z INEKO.

„Veľmi dôležité je však to, koho očkujeme, ako a či nie je obmedzený prístup na nahlásenie sa na očkovanie pre ohrozené skupiny obyvateľstva. A tu podľa mňa veľmi zlyhávame,“ povedal pre portál vZdravotníctve.sk.

Ak podľa Zachara chceme, aby sa čo najrýchlejšie znížil tlak na preťažené nemocnice a aby klesli počty hospitalizovaných, musíme priorizovať pri očkovaní tých najzraniteľnejších, a to seniorov a ľudí s vážnymi chronickými ochoreniami.

A práve na nich sa zabudlo. „Oceňujeme, že sa po novom bude pri vakcinácii postupovať, s výnimkou nadmerne nafúknutej kritickej infraštruktúry, podľa veku,“ povedal.

Jedným dychom dodal, že onkologickí pacienti, diabetici, ľudia s autoimunitnými ochoreniami, po transplantácii orgánov, so zlyhávaním pľúc, obličiek, pečene či srdca a podobne, ostali na okraji záujmu.

Obrovské rezervy vidí aj v tom, ako bezpečné sú z hľadiska šírenia koronavírusu samotné vakcinačné priestory. Celý proces by sa mal zautomatizovať a vykonávať mimo vakcinačných centier, aby sa stal priebeh očkovania bezpečnejší a rýchlejší.

Technické problémy

Očkovaniu podľa SLK nepomáha ani nepresvedčivá forma, celkový priebeh, ale predovšetkým technické nastavenie a zabezpečenie systému prihlasovania sa do objednávkového očkovacieho poradovníka.

Práve kvôli technickým zlyhaniam, respektíve systémovému nezvládaniu náporu záujemcov o očkovanie, minister Krajčí v stredu odvolal riaditeľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Petra Bielika.

„Toto prihlasovanie nespĺňa atribúty, ktoré sme od neho očakávali a je nedôstojné vzhľadom na závažnosť celkovej situácie v súvislosti s pandémiou,“ uviedol Kollár.

Zachar tiež pripomenul, že „osamelí seniori, respektíve osoby, ktoré nemajú prístup k elektronickým službám, majú rozhodne veľmi sťažený prístup k vakcíne, lebo sa nevedia ľahko registrovať na očkovanie“.

Reálny predpoklad

„Z tohto pohľadu sa smelý plán do júna zaočkovať väčšiu časť obyvateľstva, alebo všetkých tých, ktorí sa budú chcieť zaočkovať dobrovoľne, už teraz javí ako nereálny,“ dodal prezident SLK Kollár.

Napriek tomu je však podľa neho našou povinnosťou spraviť všetko preto, aby sme sa o to pokúsili, lebo „vakcinácia je jediným definitívnym riešením súčasnej pandemickej situácie“.

Zachar doplnil, že vyššie dodávky vakcín, ktoré prídu v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch na Slovensko, ešte len „preveria, či sme sa na plošné očkovanie dobre pripravili“.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Jana JežíkováMarek KrajčíMarian KollárPeter Bielik
Firmy a inštitúcie AstraZenecaBioNTechEMA Európska lieková agentúraINEKO Inštitút pre ekonomické a sociálne reformyJohnson & JohnsonModernaMZ Ministerstvo zdravotníctva SRNCZI Národné centrum zdravotníckych informáciíPfizerSLK Slovenská lekárska komoraSputnik V