Samuel Abrahám v debate kritizuje súčasný globálny systém vysokého školstva, ktorý od prvého dňa tlačí študentov do úzkej špecializácie. Podľa neho je to „zrada“ na mladých ľuďoch pretože 18-ročný človek prirodzene nemôže vedieť, čomu sa chce venovať až do dôchodku. Súčasný systém, ovplyvnený honbou za rankingom, umiestnením v šanghajskom rebríčku, sa sústredí na publikačnú činnosť a projekty, pričom formovanie študenta odsúva na vedľajšiu koľaj.
Abrahám zdôrazňuje, že cieľom štúdia by malo byť sebapoznanie: „Keď spoznáš, kto si, spoznáš samého seba, tak už potom vieš, čo chceš robiť, čo chceš študovať a čo nechceš študovať“. To si vyžaduje diskusiu so starším partnerom (učiteľom), ktorý má o „mladú dušu“ skutočný záujem a nevníma študenta len ako štatistické číslo.
Trivium a Quadrivium: Návrat k základom
Historický kontext do diskusie vnáša Stanislav Janota, ktorý pripomína korene vzdelania v stredoveku. Základom bolo trivium (gramatika, rétorika, logika/dialektika), zamerané na prácu s textom, formulovanie názorov a morálny dopad. Vyšším stupňom bolo quadrivium (aritmetika, geometria, astronómia a hudba).
Hoci sa dnešná veda zdá byť exaktná a konkrétna, Abrahám upozorňuje, že moderné vzdelávanie stratilo hĺbku komunikácie. Na BISLA sa preto snažia oživovať metodológiu seminárov, kde je učiteľ skôr „starším žiakom“ a diskusia o veľkých knihách a myšlienkach je prvoradá. „Najlepší seminár je, kde ja, ako učiteľ, mlčím,“ hovorí Abrahám o momente, kedy študenti fundovane argumentujú a hľadajú odpovede sami.
AI ako výzva pre 22. storočie
Umelá inteligencia už dnes vplýva na podobu vzdelávania a ešte výraznejší bude jej vplyv v budúcnosti. Abrahám varuje pred „totálnym zakrpatením“ školstva, ak študenti prestanú čítať a písať, pretože všetko za nich vyprodukuje AI. Stanislav Janota v tejto súvislosti pomenúva kľúčový problém: „Umelá inteligencia bude človeku predkladať pravdivé aj nepravdivé. A to, čo bude pre človeka podstatné… to bude schopnosť to odlíšiť“.
Západná civilizácia je najtolerantnejšia, napriek tomu trpí pocitom viny za chudobu zvyšku sveta
Umelá inteligencia síce dokáže akumulovať všetku znalosť ľudstva, ale nie je zárukou morálneho rozvoja človeka. Abrahám argumentuje, že úlohou univerzít o 100 rokov už nebude učiť fakty, ktoré AI ovláda lepšie, ale budovať etický rámec a kritické myslenie. Bez toho hrozí, že ľudstvo sa stane pre stroje „zbytočným“ a upadne do depresií z vlastnej menejcennosti.
Moderné baroko a útok na zmysly
Diskusia sa dotkla aj fenoménu sociálnych sietí ako TikTok či Instagram, ktoré sú „moderným barokom“. Podobne ako baroko bolo reakciou na protestantizmus a baroková architektúra a hudba útočili na zmysly, aby „dostali dušičky späť do katolíckeho kostola“, dnešné technológie útočia na zmysly, aby mesmerizovali používateľov a získali ich dáta, konštatuje Abrahám.
Daniel Lukáč k tomu dodáva, že tento virtuálny svet orientovaný na prvotné zmysly vytvára informačné bubliny, v ktorých sa stráca schopnosť prijímať kritický názor.
Sloboda cez literatúru
Cestou von z hroziacej apatie je podľa Abraháma štúdium literatúry a filozofie, ktoré učia sebareflexii a schopnosti pozrieť sa na svet z pohľadu iného človeka. Cieľom liberálnych umení je, aby sa mladý človek cítil slobodný a dokázal si udržať odstup od vlastných názorov a ideológií. Ako uzatvára Daniel Lukáč, bez kritického myslenia nás informačná vlna jednoducho „prevalcuje a zmasakruje“.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- Prečo je úzka špecializácia na vysokých školách „zradou“ na mladých ľuďoch.
- Ako funguje metodológia na BISLA
- Prečo AI nikdy nenahradí ľudský cit a morálne rozhodovanie.
- V čom spočíva nebezpečenstvo „moderného baroka“ na sociálnych sieťach.
- Prečo je sebareflexia a odstup od vlastného názoru najťažšou disciplínou vzdelávania.
