Pre Európu je súčasná situácia na Blízkom východe kombináciou bezpečnostných, ekonomických a systémových rizík. Pre agentúru SITA to skonštatoval politológ Peter Dubóczi z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, v súvislosti s aktuálnou situáciou v regióne.
Kríza stability
„Súčasný vývoj v Iráne predstavuje jednu z najvážnejších kríz stability v regióne za posledné roky. Kombinuje sa tu vnútorná politická neistota, oslabenie legitimity režimu a silný vonkajší tlak. Tiež je prítomné riziko závažnejšej regionálnej eskalácie. Kľúčové bude, či sa iránskemu vedeniu podarí konsolidovať moc alebo príde k ďalším vnútorným konfliktom,“ uviedol. Dodal, že záležať bude i na tom, ako sa k situácii ďalej postavia USA a Izrael.
Kaliňák vysvetlil, prečo americké vojenské lietadlá môžu lietať na Blízky východ cez slovenské územie – VIDEO
Pre vývoj situácie v Iráne podľa Dubócziho existuje viacero scenárov. Jedným z nich je vnútorná stabilizácia režimu prostredníctvom bezpečnostného aparátu a Revolučných gárd, pritvrdenie domácej kontroly a limitovaná reakcia navonok. Poznamenal, že uvidíme, či a ako sa Irán bude snažiť vyhnúť priamej konfrontácii, či využije nepriame (asymetrické) nástroje, prípadne vplyv spriaznených aktérov v regióne.
Destabilizácia Iránu
„Z pohľadu USA a Izraela je kľúčovým cieľom oslabenie iránskeho vojenského a jadrového potenciálu a obmedzenie jeho regionálneho vplyvu, pričom obe krajiny sa zároveň snažia zabrániť rozsiahlej regionálnej vojne,“ myslí si politológ.
Teherán varoval európske štáty, aby sa nezapojili do útokov na Irán. Bolo by to vnímané ako akt vojny
Poukázal, že USA aj Izrael tento rok čakajú voľby, a útok na Irán môže pomôcť, ale aj uškodiť, preferenciám. V tomto kontexte považuje za pravdepodobný scenár riadenej eskalácie s nízkou intenzitou konfliktu, čiže selektívne vojenské operácie, spravodajské aktivity a tlak s odstrašujúcim účinkom, ktorý ale nevyprovokuje k otvorenému konfliktu.
„Rizikovejším scenárom je vnútorná destabilizácia Iránu spojená s mocenskými konfliktmi medzi elitami alebo s obnovením masových protestov. Takýto vývoj by zvýšil neistotu v regióne a mohol by viesť k nepredvídateľným reakciám režimu aj jeho regionálnych spojencov,“ predpokladá Dubóczi.
Vplyv na hospodárstvo
Dodal, že dôležité bude i to, ako rýchlo dôjde k deeskalácii a návratu k širším diplomatickým rokovaniam. Na margo toho, ako môže konflikt vplývať na Európu politológ zdôraznil, že každá ďalšia eskalácia na Blízkom východe môže nepriamo ovplyvniť európske hospodárstvo, a to cez rast cien energií, narušenia obchodných trás čí zvýšenej volatility na globálnych trhoch.
Ropa za 200 dolárov. Irán hrozí útokmi na ropovody a blokádou Hormuzu, otriasa sa celý Perzský záliv
„V prípade širšej regionálnej destabilizácie nemožno vylúčiť ani sekundárne migračné tlaky či zvýšené bezpečnostné riziká vrátane kybernetických operácií, radikalizácie alebo aktivít spriaznených aktérov na európskom území,“ podotkol. Dodal, že Slovensko sa nachádza v približne podobnej situácii, dopady situácie sa môžu prejaviť prostredníctvom cien energií, inflácie či celkovej ekonomickej neistoty v európskom priestore.
Strategický problém
„Z bezpečnostného hľadiska ide predovšetkým o sekundárne riziká vyplývajúce z rastúcej nestability v širšom medzinárodnom prostredí. Osobitnú pozornosť si zasluhuje aj informačný rozmer – konflikty tohto typu bývajú sprevádzané intenzívnymi dezinformačnými a polarizačnými naratívmi, ktoré môžu byť využívané na prehlbovanie spoločenských rozdielov a oslabovanie dôvery v zahraničnopolitickú orientáciu krajín,“ vystríhal Dubóczi. Z dlhodobého hľadiska považuje za ešte významnejšie riziko eróziu medzinárodného práva a oslabovanie medzinárodného poriadku založeného na pravidlách.
„Epický hnev“ bez konca? Trump rozpútal vojnu proti Iránu, no nikto netuší, ako sa má skončiť
„Ak sa vojenské operácie, preventívne údery či jednostranné použitie sily stanú častejším nástrojom riešenia sporov, znižuje sa predvídateľnosť a stabilita medzinárodného prostredia. Pre Európu, ktorá je existenčne závislá od fungovania multilaterálnych pravidiel, medzinárodných inštitúcií a právnych noriem, ide o strategický problém. Oslabovanie noriem zároveň vytvára precedensy, ktoré môžu využívať aj ďalší revizionistickí aktéri, čo ďalej zvyšuje celkovú mieru globálnej neistoty,“ uzavrel.
