Nová prelomová štúdia ukazuje, že realita pod slnečnou „pokožkou“ je oveľa búrlivejšia. Vedci totiž na analýzu použili metódu helioseizmológie – sledovanie zvukových vĺn, ktoré sa šíria priamo vnútrom hviezdy. Práve tieto vibrácie odhalili procesy, ktoré sú bežným teleskopom z povrchu úplne skryté.
Ako vedci počúvajú „tlkot srdca“ našej hviezdy
Princíp helioseizmológie je v podstate jednoduchý a podobá sa obriemu zvonu. Ak udriete do zvonu, z jeho zvuku dokážete odhadnúť, z akého materiálu je vyrobený a či nemá vnútorné praskliny. Podobne funguje aj Slnko. Keď v jeho vnútri narastá magnetická aktivita, frekvencia jemných vibrácií na povrchu sa nepatrne mení.
Bádatelia analyzovali dáta zbierané takmer štyri desaťročia (z rokov 1987 až 2025) zo siete Birmingham Solar Oscillations Network (BiSON). Tú tvorí šesť observatórií strategicky rozmiestnených po celom svete, ktoré nepretržite monitorujú aj to najmenšie chvenie slnečného povrchu. Tieto údaje následne roztriedili do troch frekvenčných pásiem:
- Nízkofrekvenčné pásmo: Zvukové vlny prenikajú hlboko do vnútra Slnka, približne do hĺbky 3 000 kilometrov.
- Strednofrekvenčné pásmo: Sleduje stredné vrstvy pod povrchom.
- Vysokofrekvenčné pásmo: Mapuje len najvrchnejšiu vrstvu, zhruba do hĺbky 1 000 kilometrov pod povrchom.
Magnetická aktivita sa sťahuje k povrchu
Najšokujúcejšie zistenie priniesli práve vysokofrekvenčné vibrácie zo svrchných vrstiev. Kým podľa počtu škvŕn na povrchu sa súčasný 25. cyklus zdal byť slabý, seizmické vlny odhalili, že pod povrchom je v skutočnosti rovnako silný ako prechádzajúce, mimoriadne aktívne cykly z konca 20. storočia.
[ Tradičné meranie škvŕn ] ───> Indikuje o 25 % slabší slnečný cyklus
[ Helioseizmické vlny ] ───> Odhaľujú pod povrchom rovnakú silu ako v minulosti
Analýza dlhodobých dát navyše odhalila fascinujúci trend: magnetická činnosť Slnka sa s každým ďalším cyklom presúva čoraz bližšie k vnútornej hranici povrchu. Ešte počas 22. slnečného cyklu sa tieto búrlivé zmeny odohrávali vo veľkých hĺbkach, dnes sú však koncentrované tesne pod povrchom.
Ak sa tento trend potvrdí, vedci budú musieť kompletne prepísať existujúce modely slnečných cyklov. To je kriticky dôležité najmä pre predpovede kozmického počasia. Silné slnečné erupcie totiž dokážu na Zemi vážne ochromiť satelitnú komunikáciu, GPS navigáciu alebo spôsobiť masívne výpadky energetických sietí. Definitívnu odpoveď na to, či ide o trvalú zmenu správania Slnka alebo len o prechodný jav, nám dajú až finálne dáta z konca tohto cyklu a nástup nadchádzajúceho 26. cyklu.
Zdroj: Monthly Notices of the Royal Astronomical Society,University of Birmingham,StudyFinds,Science Alert,Phys.org,Gizmodo,Earth.com
