Fínsko patrí dlhodobo medzi krajiny s najlepším vzdelávacím systémom na svete. No zatiaľ čo sa často hovorí o školách, menej pozornosti sa venuje tomu, čo im predchádza – škôlkam. Práve tie totiž formujú prvý vzťah detí k učeniu, autoritám aj svetu okolo nich. A Fínsko bezpochyby vyniká aj v oblasti predškolského vzdelávania.
Ako vyzerajú dni vo fínskej škôlke nám opísala Slovenka, ktorá v krajine žije už viac než desať rokov. Grafická dizajnérka a ilustrátorka Michaela Ahonen našla svoj domov v meste Joensuu, vo východnom regióne Severná Karélia. Michaela odišla do Fínska za prácou aj láskou a dnes tam vychováva svoje dve dcéry – Taiku (6) a Violu (2).
Za ten čas si prešla viacerými škôlkami. V rozhovore opisuje, aké rozdiely sú medzi škôlkami vo Fínsku a na Slovensku a čo by sme sa od severanov mohli učiť.
Pamätáte si, aké boli vaše prvé dojmy, keď vaše deti nastúpili do fínskej škôlky? Čo vás prekvapilo najviac?
Mám dve deti. Staršia má 6 a pol roka, v júni bude mať 7. Mladšia bude mať na konci mája 3 roky. Staršia chodí do škôlky približne od troch rokov, mladšia zatiaľ nechodí, ale mohla by. Vo Fínsku totiž môžu deti nastúpiť do škôlky už od 10 mesiacov, čo mi príde veľmi skoro, ale tak – iný kraj, iný mrav.
Naša dcéra vystriedala tri škôlky, keďže sme sa sťahovali – malú súkromnú v Joensuu, veľkú štátnu v Hämeenlinne a teraz je opäť v súkromnej škôlke v rámci väčšej siete. Všetky tri boli výborné. Najlepšia bola asi tá štátna, ale aj tá súčasná je skvelá, majú nastavené štandardy a systém.
Starí rodičia ako „bezpečný prístav“: Prečo sú pre deti dôležitejší, než si myslíme - ROZHOVOR
Najviac ma prekvapilo, že nejde ani tak o vybavenie alebo hračky či dizajn interiéru, ale o prístup. V škôlkach sa aktívne pracuje s dieťaťom a komunikácia medzi učiteľmi a rodičmi je veľmi intenzívna. Keď si prídete po dieťa, povedia vám presne, čo robilo – čo sa učili, ako sa zapájalo, čo jedlo, či si pridalo. Máte prehľad o celom dni. Robia aj pravidelné hodnotiace stretnutia – môžu byť online, napríklad cez videohovor, ale aj osobne. Sledujú vývoj dieťaťa podľa rôznych parametrov.
V čom cítite najväčší rozdiel, keď sa rozprávate so známymi na Slovensku, ktorí majú deti v slovenských škôlkach?
Práve ten individuálny prístup a záujem o dieťa mi príde výborný. Z toho, čo počúvam zo Slovenska, sú síce aj tam kvalitné škôlky, ale niekde to funguje skôr ako „odkladisko“ – dieťa odovzdáte, potom si ho vyzdvihnete a tým to končí. Ja sama som zažila škôlku ešte v 90. rokoch a tam to tak naozaj bolo. Dnes je to určite lepšie, ale rozdiel tam stále vidím.
Veľký rozdiel vnímam aj v tom, aké „slávnostné“ sú škôlky na Slovensku. Tam sa riešia prvé dni, rôzne vystúpenia, karnevaly, tematické oblečenie… Tu vo Fínsku je všetko veľmi neformálne, niekedy až príliš. Žiadne veľké ceremónie na začiatku či pred prázdninami tu nie sú. Karnevaly sa síce robia, ale deti nemusia prísť v maskách, ak nechcú. Mojej dcére to napríklad vyhovuje, lebo ju stresuje, keď je stredobodom pozornosti.
Ako vyzerá bežný deň dieťaťa vo fínskej škôlke?
Bežný deň v škôlke vyzerá tak, že ráno majú malé občerstvenie. Väčšinou býva hlavne ovsená kaša z fínskych ovsených vločiek. V škôlkach si dávajú pozor, aby jedlá a nápoje boli bezlaktózové, lebo veľa ľudí tu má problém s laktózou. Potom sa hrajú, idú von, nasleduje obed. Po obede niektoré deti spia, potom je olovrant a opäť pobyt vonku. Rodičia si deti vyzdvihujú približne medzi štvrtou a piatou, ale závisí to od individuálnej dohody. My máme dcéru len na pol dňa, takže ju berieme okolo pol jednej.
Veľa sa hovorí o tom, že škôlky vo Fínsku sú veľmi flexibilné a fungujú ako podpora pre rodiny. Ako to vyzerá v praxi
Existujú aj škôlky, ktoré fungujú 24 hodín denne. Využívajú ich napríklad rodičia, ktorí pracujú na zmeny, napríklad v nemocnici. Dieťa tam môže aj prespať a je oň plnohodnotne postarané. To, že sú škôlky flexibilné a fungujú ako podpora pre rodiny, je podľa mňa pravda. Mnohé veci deti naučia priamo tam – aj úplné základy, ako napríklad odplienkovanie. Rodičia túto možnosť často využívajú, či už chcú alebo musia ísť do práce.
Máte pocit, že prístup pedagógov je individuálnejší? V čom sa to prejavuje?
Prístup pedagógov je podľa mňa individuálnejší, aj preto, že je tu viac učiteľov na menej detí. Jeden pedagóg má na starosti približne štyri deti, navyše sú tam asistenti a často aj študenti na praxi. Naša staršia dcéra má mierne problémy s učením a špeciálne požiadavky. Učitelia o tom vedia a prispôsobujú jej niektoré veci tak, aby to pre ňu bolo zvládnuteľnejšie. Sledujú jej progres veľmi individuálne.
Veľmi oceňujem aj spoluprácu s odborníkmi. Naša dcéra chodí k logopedičke a na ergoterapiu. Mali sme spoločné stretnutie so škôlkou, psychologičkou aj ďalšími odborníkmi, kde sa všetci zosúladili, aby vedeli, ako s ňou pracovať. V tomto ohľade cítim naozaj veľkú podporu školstva.
Severské krajiny sú známe tým, že deti trávia veľa času vonku. Platí to aj vo vašej škôlke?
Deti trávia veľa času vonku, prakticky za každého počasia. To, čo by sme na Slovensku považovali za „zlé počasie“, tu vôbec neriešia. Aj pri mínus 27 stupňoch išli deti von, hoci len na krátky čas. Inak sa chodí von vždy – či už prší, sneží, fúka vietor… deti sú na to vybavené. Majú rôzne overaly – nepremokavé, zimné, flísové, merino. Počas dňa sú vonku dvakrát. Hrajú sa, šmýkajú, hojdajú, stavajú snehuliakov, v lete napríklad maľujú kamene alebo robia aktivity v prírode.
Keď sa na systém pozriete ako Slovenka, čo je podľa vás najlepšia vec, ktorú by si Slovensko mohlo od Fínska vziať?
Keď sa na to pozriem ako Slovenka, najväčšou inšpiráciou by podľa mňa bolo mať viac učiteľov na menej detí. Viem, že je to otázka financií, ale veľmi to ovplyvňuje kvalitu.
Zároveň je však dôležité povedať, že pedagogika je vo Fínsku veľmi obľúbený a prestížny študijný odbor a je náročné sa naň dostať. Aj preto je väčšina učiteľov, učiteliek či vychovávateľov naozaj na vysokej úrovni a svoju prácu robia s veľkým nasadením. A druhá vec je samotný prístup – že učitelia majú o deti skutočný záujem, nechodia si tam len „odrobiť prácu“. Bežné je tu aj to, že v školstve pôsobí viac mužov, napríklad v našej škôlke sú až traja učitelia a sú skvelí.
Existuje aj niečo, čo vás na fínskom systéme prekvapilo negatívne alebo vám nesedelo?
Mám pocit, že rodičia sú tu pomerne pasívni. Veľmi sa nezapájajú do života škôlky. Prídu, pozdravia, vyzdvihnú dieťa, vypočujú si informácie od učiteľky a odídu. V niektorých alternatívnych škôlkach, napríklad vo waldorfských, je to iné – tam rodičia viac spolupracujú, vytvárajú komunitu, organizujú aktivity, napríklad vianočné trhy. Ale v bežných škôlkach to veľmi nefunguje. Napríklad nedávno som do škôlky priniesla papier a rôzne výtvarné veci, ktoré sme mali doma navyše, aby ich deti mohli využiť. Učiteľky boli veľmi vďačné, lebo to nie je bežné, že by rodičia takto prispievali.
A ešte jedna vec, ktorá mi nesedí, je ten skorý nástup do škôlky – od 10 mesiacov. Chápem, prečo to tak je, ale stále mi to príde veľmi skoro, je to ešte malé bábätko. Je to však dané aj systémom – do 10 mesiacov je materská dovolenka platená, potom nasleduje rodičovská až do troch rokov dieťaťa, no príspevky sú pomerne nízke. Aj preto sa veľa mamičiek vracia do práce skôr. Niektoré z finančných dôvodov, iné aj preto, že dlhý čas doma pre ne nie je psychicky jednoduchý.
Ako sa Vaše deti vo fínskej škôlke cítili? Mali problém adaptovať sa?
Čo sa týka adaptácie, moje deti to zvládli dobre. Staršia dcéra má síce mierne ťažkosti s niektorými úlohami, takže občas býva nervózna, keď sú pre ňu náročné, ale inak je v škôlke spokojná. Mladšia sa už teraz do škôlky teší. Bola tam zatiaľ len párkrát so mnou, keď sme vyzdvihovali staršiu, ale veľmi sa jej tam páči.
Myslíte si, že im pobyt v škôlke dal dobrý základ do školy?
Myslím si, že určite. Predškolská príprava sa tu berie vážne, ale zároveň prirodzene. Deti sa najmä hrajú, nikto ich nedrilluje. Postupne sa zoznamujú s písmenami a číslami, ale bez tlaku.
Neexistuje tu ten prístup, že deti musia od malička zvládať rôzne výkony, krúžky či cudzie jazyky. Dôraz je skôr na pohodu, hru a postupný rozvoj. Tým, že deti už pred nástupom poznajú školu aj učiteľov, prechod do školy nie je šok. Pôsobí to na mňa veľmi prirodzene a „child-friendly“. Celý systém je menej autoritatívny, nie je to ten starý rakúsko-uhorský model „seď, buď ticho a uč sa“. Je to viac o spolupráci a rešpekte k dieťaťu.
Zároveň si však myslím, že je fér povedať, že aj na Slovensku sa situácia výrazne posunula. Mnohé škôlky dnes fungujú moderným spôsobom a kladú dôraz na pohodu detí, pohyb či zážitkové učenie. Rozdiel tak možno nie je už taký výrazný ako kedysi, skôr ide o celkové nastavenie systému.
