Gröhling jednorazovo naleje 40 miliónov eur do digitalizácie škôl. Tie by chceli radšej systémové riešenie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR plánuje investovať 40 miliónov eur do digitálnych technológií pre učiteľov a žiakov.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) objasnil, že 20 miliónov bude financovaných prostredníctvom React-EU, a to pre základné školy.

Z nich nakúpia približne 16-tisíc notebookov pre učiteľov a 17-tisíc tabletov pre žiakov. Využijú ich aj na vybavenie 265 počítačových študovní na základných školách.

Prioritou budú školy, kde žiaci nemajú prístup k digitálnym technológiám. V rámci tohto finančného balíka chce rezortu zabezpečiť aj 150 až 200 školských koordinátorov digitálnych technológií pre základné školy.

Ďalších 20 miliónov eur pre stredné školy získali z eurofondov. Z nich nakúpia 17-tisíc notebookov pre učiteľov, ako aj tritisíc zariadení pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a v hmotnej núdzi.

Stredné školy budú mať aj 14-tisíc tabletov, 590 vybavených počítačových študovní a 150 internátnych študovní.

Zapojenie škôl

Ministerstvo plánuje na konci mája alebo začiatkom júna poslať učiteľom a riaditeľom škôl dotazník, teda takzvaný audit digitálnych technológií. Pomocou neho chcú zmapovať stav vybavenosti na školách.

Záujem od škôl bude rezort školstva spracovávať a pošle ich riaditeľovi naspäť na schválenie. V minulosti sa objednávky pre školy robili celoplošne na základe rozhodnutia z ministerstva školstva.

„Aj keď to bude výrazne logisticky náročné, chceme to otočiť a nechceme objednať ani jeden kus digitálnej techniky, ktorú by škola nepotrebovala,“ objasnil Gröhling.

Prezidentka Združenia základných škôl Slovenska (ZZŠS) Alena Petáková v tomto vidí posun a vníma pozitívne, že škola bude mať možnosť voľby a výberu. Vhodné by bolo, aby si škola mohla povedať, pre koho aké zariadenie naozaj potrebuje,“ dodala.

Ako ďalej uviedla pre portál vŠkolstve.sk, bude záležať, v akej kvalite budú jednotlivé zariadenia a z akých možností si bude škola môcť vyberať. Zároveň upozornila, že naďalej preferujú digitálny príspevok, ktorý považujú za systémové riešenie.

Digitálny príspevok

Ten by mali možnosť efektívne využiť na službu, ktorá by zastrešovala nielen poskytnutie samotného zariadenia, ale aj poistenia, pripojenie a tiež servis.

Spoluautor myšlienky príspevku Peter Andreánsky z Inštitútu duševnej práce uviedol, že digitálny príspevok by školu, okrem iného, odbremenil od starostlivosti o zariadenie a poskytol jej to vhodné zázemie na riešenie konkrétnych potrieb.

Príspevok by bol rozdelený medzi štát a rodičov. Štát by hradil 75 percent príspevku, zvyšok, približne osem eur mesačne, zase rodič. Ideou je, že by to riešilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k prídavku na dieťa.

„Tým by si zároveň uvedomilo ďalší fakt, že deti, ktoré sa neuplatnia na trhu práce, pretože nemajú dostatočné vzdelanie, sa ocitnú na úrade práce,“ dodal Andreánsky.

Elementárne problémy zo života

Upozornil, že podobný servis by zamedzil bežným problémom z praxe. Patrí medzi ne napríklad aj dátová nesúrodosť, keď žiaci a učitelia pracujú s inými podmienkami.

Nedokážu potom napríklad otvoriť dokument, lebo každý pracuje v inom programe, prípadne si na svoje zariadenie nemôžu nainštalovať potrebný program.

Ako vyhlásil, jednou z kľúčových vecí je, že deti začnú vnímať štát ako svoju oporu.

Petáková vysvetlila, že je potrebné, aby sme mysleli dopredu. Aj po pandémii sa podľa jej názoru budú objavovať situácie, kedy by zariadenie žiak určite využil.

Napríklad pri dlhodobej chorobe, prestavbe školy, štúdia v zahraničí a podobne, kedy by na určitý čas dokázali prejsť do online priestoru vo vzdelávaní.

Technologické zariadenia sa stávajú akoby učebnicou pre žiakov, nevyhnutným prostriedkom na vzdelávanie,“ vyjadrila sa.

Cintoríny technológií

Andreánsky objasnil, že technológie idú stále dopredu a preto ich treba obnovovať. Felix Dömény z Asociácie stredných odborných škôl Slovenska pre portál vŠkolstve.sk uviedol, že zo škôl sa stávajú cintoríny technológií.

Preto podľa neho digitálny príspevok do veľkej miery súvisí aj s ekologickým faktorom.

„Musíme rozmýšľať aj ekologicky. Inak budeme mať na školách opäť veľké množstvo zariadení, o ktoré sa budeme musieť postarať a rozmýšľať, čo s nimi,“ doplnila prezidentka ZZŠS.

Takáto služba pritom už v školstve existuje a nie je s ňou problém. „Školy už majú v prenájme napríklad kopírky, teda s istými zariadeniami to už funguje,“ povedala.

Andreánsky vysvetlil, že používané počítače sa repasujú a vrátia v systéme tam, kde sú potrebné nižšie hardvérové nároky.

Efektívnejšie investované milióny

Zároveň povedal, že ohlásených 40 miliónov na zariadenia, sú „vyhodené peniaze“. „Štyridsať miliónov nebude stačiť pre celé Slovensko, nevyrieši skutočné potreby,“ vyhlásil.

Ďalšie financie pôjdu napríklad do pripojenia, softvéru či starostlivosti, čo môže byť ďalších 40 miliónov eur ročne.

Treba si uvedomiť, že sú to investované peniaze do budúcnosti. „Terajší žiak už ako pracujúci človek zistí, že počítače mu naozaj otvorili a otvárajú dvere. Nie je vina rodičov, že z objektívnych príčin mu nemohli zabezpečiť zariadenie,“ povedal.

Rodič tiež nemôže vedieť, čo presne dieťa v škole potrebuje. Toto musí vedieť škola, ktorá by to definovala a zariadila a štát by sa o to postaral.

Ako uzavrel Felix Dömény „deti môžu byť geniálni digitálni apoštoli pre Slovensko. A to aj pre rodičov, z ktorých mnohí ešte neveria digitálnemu prostrediu“.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Alena PetákováBranislav GröhlingFelix DöményPeter Andreánsky
Firmy a inštitúcie Asociácia stredných odborných škôlInštitút duševnej práceMPSVR Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SRMŠVVaŠ Ministerstvo školstva vedy výskumu a športu SRZdruženie základných škôl Slovenska (ZZŠS)