Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR odmieta poslanecké pozmeňujúce návrhy hnutí Sme rodina a OĽaNO, keďže podľa rezortu výrazne oslabujú verejnú kontrolu nad stavebným konaním a záujmy životného prostredia podriaďujú záujmom výstavby.
Ministerstvo to uvádza v tlačovej správe. Zároveň pripomína, že proces posudzovania vplyvov stavieb na životné prostredie by podľa návrhov vykonával výhradne Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR.
V čase vládnej krízy
„Tieto poslanecké návrhy, preložené na konci piatkovej (5. mája) schôdze Národnej rady SR, predstavujú najzásadnejšiu zmenu v legislatíve životného prostredia za ostatných 30 rokov. Táto zásadná zmena sa však deje v čase vládnej krízy, keď o nich môžu rozhodnúť – s ohľadom na absenciu spoločnej vôle koalície – najmä tie politické sily, ktoré občania odmietli v minulých voľbách,“ konštatuje envirorezort.
Zle pripravenú reformu povoľovania veľkých stavieb z dielne Sme rodina, žiada združenie Via Iuris stopnúť
Predmetnými poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi sa podľa ministerstva negujú aj politické dohody, na základe ktorých sa minulý rok prijímali reformy územného plánovania a výstavby.
Na úkor ochrany životného prostredia
Centralizácia kompetencií pod Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, ktorého predseda má byť podľa poslaneckého návrhu neodvolateľným počas sedemročného funkčného obdobia, podľa rezortu životného prostredia vylučuje spod kontroly občanov proces tvorby krajiny, aj ochranu životného prostredia.
„Stavebný úrad by naviac rozhodoval o všetkých zásahoch do životného prostredia, vyvolaných výstavbou, hoci na to nemá žiadne odborné kapacity,“ zdôraznilo ministerstvo.
Taktiež uvádza, že navrhovaná legislatíva zakladá systémový konflikt záujmov pri posudzovaní EIA, keďže proces posudzovania vplyvov stavieb na životné prostredie sa bude viesť orgánom určeným na podporu výstavby, nie ochranou životného prostredia.
KDH kritizuje schvaľovanie reformy povoľovania stavieb bez odbornej diskusie, Sme rodina opäť oslabuje práva verejnosti
Rezort zároveň zdôraznil, že poslanecké návrhy sú odôvodnené „na základe požiadavky stavebného sektora“. „Poslanecká iniciatíva ide proti trendom ostatných krajín Európy, v ktorých zefektívnenie povoľovacích konaní nejde na úkor ochrany životného prostredia,“ dodal envirorezort.
Navrhovaná reforma stavebnej legislatívy má zosúladiť osobitné právne predpisy so schválenými zákonmi o územnom plánovaní a výstavbe, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby.
Novela by mala nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2023 vo vzťahu k niektorým zmenám v zákone o hlavnom meste SR Bratislave a od 1. apríla 2024 v ostatných častiach novely, kedy budú účinné aj nové zákony o územnom plánovaní a výstavbe.
