Zamestnanci prídu o stovky eur a platný nie je ani argument o šetrení energiou, kritizujú analytici zákaz nedeľného predaja

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Supermarket
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

Zákaz nedeľného predaja, ako každá iná regulácia, bude mať negatívny dopad na slovenskú ekonomiku. Pre agentúru SITA to povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

V parlamente je totiž novela Zákonníka práce, ktorou by sa mal zakázať nedeľný predaj. Predkladateľom je skupina poslancov z OĽaNO. V parlamente sa už v minulosti objavili pokusy o zákaz nedeľného predaja, no doposiaľ bez úspechu. To, že by návrh mal nepriaznivý vplyv, podľa Pánisa potvrdzujú mnohé štúdie, ako aj empirické dôkazy z iných krajín.

„Negatívne sa to podpíše pod zamestnanosť a možno predpokladať určitý rast nezamestnanosti, zníženie dostupnosti brigád či čiastkových úväzkov v maloobchode. Navyše, negatívne to zasiahne príjmy zamestnancov tohto odvetvia, ktorí nebudú mať príležitosť dostávať bohaté príplatky,“ hovorí Pánis.

Zníženie výberu DPH

Okrem toho možno podľa neho očakávať určité zníženie výberu DPH pri nižších tržbách. Nedeľné tržby sa totiž nerozvrhnú v plnej miere do iných dní. Polepšiť si však môžu obchodníci v susediacich krajinách a teda aj ich štátne rozpočty na úkor slovenského.

„Zavreté obchody v nedeľu negatívne ovplyvnia aj komfort spotrebiteľov v dôsledku viac preplnených obchodov počas iných dní v týždni. S tým súvisí nutnosť trávenia viac času v zápchach pred nákupnými centrami s vyššou spotrebou pohonných hmôt, čo možno takisto vyčísliť peniazmi,“ dodal Pánis.

Zarážajúce podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovana Ďuranu je, že si tento návrh vyberá len a práve maloobchod. „V nedeľu budú naďalej pracovať desaťtisíce ľudí v reštauráciách, hoteloch, kinách, krčmách, či fabrikách,“ uviedol pre agentúru SITA Ďurana. Z ekonomického pohľadu ide podľa neho o čistú ekonomickú stratu.

Zmena cien niektorých produktov

Zákaz môže spôsobiť zníženie zamestnanosti, dostupnosti čiastočných úväzkov, čistej mzdy zasiahnutých zamestnancov, nižšie tržby a nižší výber DPH, menej efektívne využitie kapitálu, zmenu cien niektorých produktov smerom hore aj dole, zánik niektorých obchodníkov, či vyššie vedľajšie náklady pre spotrebiteľov.

„Obzvlášť upozorňujeme na efekt zníženia miezd dotknutých zamestnancov, ktorí stratou nedeľných príplatkov prídu o 350 až 600 eur ročne v hrubých príjmoch,“ informuje Ďurana.

Platný nie je podľa neho ani argument o šetrení energiou. Hrubý domáci produkt vytvorený maloobchodom nie je o nič horší, ako hrubý domáci produkt vytvorený inými službami, alebo priemyslom. „O zatváraní prevádzok majú rozhodovať ceny energií a teda interné firemné výpočty nákladov a výnosov, nie nálady politikov. Zákaz nedeľného predaja preto považujeme za ekonomicky škodlivý,“ uzavrel Ďurana.

Taktiež Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) vyjadrila nesúhlas s návrhom. Väčšina podnikateľov je podľa ich stanoviska proti obmedzovaniu predajnej doby. Z prieskumu, ktorý PAS uskutočnila v septembri 2022, vyplýva, že takmer 70 percent podnikateľov je proti zákazu nedeľného maloobchodného predaja. Firmy sa vyjadrili, že o víkendovú prácu je vysoký záujem.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Radovan ĎuranaStanislav Pánis
Firmy a inštitúcie INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýzJ&T BANKAPAS Podnikateľská aliancia Slovenska