Na Slovensku by sa nemala otvárať diskusia o dani z cukru samotnej, ale o obezite. Ako tvrdia v publikácii „Trpká daň z cukru“ analytici z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS, daň z cukru sa ukazuje ako nástroj s nízkym dopadom na množstvo skonzumovaného cukru a veľmi nízkym dopadom na zmenu BMI (Body mass index).
INESS informoval, že vyspelé štáty zažívajú v posledných dekádach epidémiu obezity. Aj na Slovensku narástla miera obezity za posledných 35 rokov na dvojnásobok. Táto situácia tak vyvoláva tlak na zdravotný systém, ale aj na vznik politických riešení. Jedným z nich je aj daň z cukru, ktorá sa v posledných rokoch v rôznych formách zjavila vo viacerých štátoch sveta. Aj na Slovensku bola diskusia o dani z cukru, konkrétne v podobe zdanenia sladených nápojov, oživená analýzou Inštitútu finančnej politiky IFP.
„Sme presvedčení, že diskusia o dani predbieha diskusiu o obezite a spôsoboch čelenia tomuto problému,“ tvrdia analytici. Tí v publikácii skúmajú, nakoľko je cukor sám zodpovedný za nárast obezity a aké sú odhadované dopady dani z cukru v rôznych štátoch. Ako informovali, americká štúdia z roku 2010 prišla k záveru, že 1 percentuálny bod dane na sladené nápoje znižuje hodnotu BMI o 0,003. Normálna hodnota BMI je 18,5-25. Iná americká štúdia odhadla dopad 20 % dane ako zmenšenie miery obezity dospelých z 33,5 % na 30,8 % populácie. Ďalšia britská štúdia odhadla dopad 20 % dane ako zníženie počtu obéznych dospelých jedincov o 1,3 % v Británii, v Írsku by takýto efekt mala 10 % daň.
Rastúci výskyt obezity je podľa analytikov INESS závažným zdravotníckym problémom vo svete aj na Slovensku. Za nárastom obezity sú však komplexné spoločenské zmeny, ktoré viedli k zmenám v životospráve a fyzickej aktivite moderného človeka.
„Keď sa pozrieme na aktuálnu stratégiu prevencie obezity a finančné prostriedky na tento účel určené, tak je jasné, že verejná správa si neurobila domácu úlohu,“ píše sa v publikácii. Daň z cukru je podľa analytikov pohodlný nástroj, ale bez zmysluplného zapojenia zdravotných poisťovní, škôl, zamestnávateľov, obcí a producentov bude daň len osamoteným výstrelom s minimálnym dopadom na hmotnosť národa.
„Z tohto dôvodu by tieto nápady mali byť odložené do zásuvky minimálne do doby, kým vláda nepredstaví komplexný balík, vystavaný na preukázateľne účinných opatreniach na zlepšenie zdravotného stavu – na zníženie prevalencie obezity,“ konštatovali. Na Slovensku máme podľa analytikov už dekádu rozbehnutý program na boj proti obezite, ktorý sa však zdá byť skôr formalitou, ako reálnou stratégiou s merateľným dopadom. Súčasťou by mala byť aj celospoločenská diskusia o zodpovednosti jednotlivca.
Analytici navrhujú do roku 2020 dôkladne vyhodnotiť doterajších 10 rokov boja proti obezite pomocou ukazovateľov priamo spätých s obezitou. V prípade neuspokojivých výsledkov treba podľa nich predstaviť prepracovaný plán boja proti obezite s merateľnými cieľmi. Tiež je dôležité zamerať pozornosť na komplexnú starostlivosť o obéznych v slovenskom zdravotníckom systéme.
Agentúra SITA požiada o reakciu ministerstvo financií, pod ktoré patrí Inštitút finančnej politiky, a ministerstvo zdravotníctva.