Úroveň výdavkov na vzdelávanie sa v európskych krajinách pomerne významne líši. Relatívne viac do vzdelávania investujú ekonomicky silnejšie krajiny na západe a severe Európy. Naopak, výdavky na vzdelávania sú relatívne nižšie vo väčšine krajín regiónu strednej a východnej Európy, ale aj juhu Európy.
„Dôvodom by mohli byť najmä obmedzené verejné zdroje v ekonomicky chudobnejších krajinách, ale neraz aj nižší všeobecný spoločenský dôraz na kvalitu vzdelávania. Na konci dňa je tak v mnohých z týchto krajín školstvo prioritou len na papieri. V modernej dobe znalostne založených ekonomík, kedy rozdiel v ekonomickej sile krajiny často predstavujú práve nové inovácie, je pritom kvalita vzdelávania, nielen školstva, ale i celoživotného vzdelávania, jednou z kľúčových oblastí,“ povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Ekonomická stagnácia
Slovensko v poslednom desaťročí postupne zastavilo ekonomické dobiehanie a k priemeru EÚ sa jeho HDP v prepočte na obyvateľa očistené o cenovú hladinu prestalo zásadnejšie približovať. Krajina sa podľa analytika prepadla medzi ekonomicky najslabšie ekonomiky EÚ.
„Jedným z dôvodov aktuálneho zaostávania slovenskej ekonomiky by mohli byť práve nepostačujúce investície do vzdelávania. Zdá sa totiž, že slovenská ekonomika zatiaľ zlyháva vo svojej transformácií od „montážnej dielne“ smerom k znalostnej ekonomike postavenej na inováciách,“ skonštatoval Koršňák.
Školstvo a vzdelávanie v tejto transformácií hrajú jednu z kľúčových rolí. Poddimenzované financovanie domáceho školstva a vzdelávania v kombinácií s chýbajúcimi, resp. nesystémovými a náhodnými reformami v obsahovej oblasti vzdelávania sa prejavujú aj na dlhodobo zhoršených, resp. podpriemerných výsledkoch slovenských žiakov v testovaní PISA.
Menej financií
Slovensko smeruje v prepočte na jedného žiaka do vzdelávania i po očistení o rozdielnu cenovú hladinu o takmer 30 % finančných zdrojov menej ako je priemer krajín OECD. EÚ krajiny OECD pritom v priemere míňajú na žiaka jemne viac ako je priemer OECD. Z európskych krajín OECD boli na tom v roku 2019 horšie ako Slovensko podľa Koršňáka len štyri krajiny, a to Lotyšsko, Litva, Grécko a Turecko.
Porovnateľný objem finančných zdrojov na žiaka ako Slovensko do školstva a vzdelávania smeruje Maďarsko, o 13 % viac Poľsko, o 37 % viac Česko a dvojnásobne viac Rakúsko, ktoré sa radí aj medzi krajiny EÚ s najvyššími výdavkami na vzdelávania v prepočte na žiaka.
Financie sú len jedným z faktorov, ktoré podľa analytika ovplyvňujú kvalitu vzdelávania v jednotlivých krajinách. Zatiaľ posledné zverejnené výsledky testovania PISA z roku 2018 ukazujú, že aj krajiny s relatívne nižšími výdavkami na vzdelávanie sa môžu umiestniť medzi najúspešnejšími krajinami.
Takýmto príkladom sú napríklad Poľsko a Estónsko, ktoré sa v PISA testoch z roku 2018 umiestnili medzi tromi najlepšími krajinami EÚ, pričom na vzdelávania v prepočte na žiaka smerujú o 20 %, resp. 12 % menej finančných zdrojov ako krajiny OECD v priemere. Dôležitú rolu totiž nehrá len veľkosť výdavkov, ale aj ich efektivita. Len zvýšenie financií v školstve bez ďalších reforiem v spôsobe vzdelávania tak nemusí nevyhnutne viesť i k jeho lepším výsledkom.
Nespokojnosť učiteľov
Jedným z kľúčových faktorov pri vzdelávaní je i kvalita ľudského kapitálu v školstve. Motivovaný a šikovný učiteľ dokáže podľa Koršňáka pozdvihnúť i výsledky svojich žiakov. „Aj tu však najskôr slovenský vzdelávací systém tlačí topánka. Podľa prieskumu spokojnosti medzi učiteľmi je na Slovensku spokojných zo svojim mzdovým ohodnotením len 18 % učiteľov,“ poznamenal analytik.
Jedným z dôsledkov relatívne nízkeho mzdového ohodnotenia učiteľov, a teda nízkej atraktivity tohto povolania, je aj nedostatok učiteľov. Tento problém by sa v nasledujúcich rokoch mohol ešte podľa Koršňáka viac zvýrazňovať, keď ministerstvo školstva už v súčasnosti upozorňuje na silnú generáciu učiteľov v preddôchodkovom, či dokonca dôchodkovom veku, ktorí najskôr školstvo v najbližších rokoch opustia.
Podpriemerné výsledky žiakov zo sociálne slabšieho prostredia, čo je jeden z výsledkov testovania PISA na Slovensku, si pritom neraz pýtajú viac individuálneho prístupu vo vzdelávaní a teda aj nižší počet žiakov na jedného učiteľa. Čiastočne by i tento problém mala riešiť reforma vzdelávania, ktorá je zahrnutá v národnom pláne obnovy.
Ten má za cieľ uskutočniť kurikulárnu reformu i zlepšiť prípravu učiteľov. Obsahová reforma slovenského vzdelávania sa už v pilotnej fáze začala. „Nevyhnutné však bude pokračovať aj v reforme v oblasti ľudského kapitálu v školstve, a to či už v smere zvýšenia atraktivity a početnosti učiteľského povolania, tak aj v smere vzdelávania učiteľov,“ uzavrel analytik.
