Trend zvyšovania makroekonomickej výkonnosti slovenskej ekonomiky pokračoval aj v tomto roku. Ako ďalej informoval Štatistický úrad SR, tvorba reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) sa v prvom štvrťroku medziročne zvýšila v stálych cenách o 3,1 %, čo bolo o 0,8 percentuálneho bodu viac ako v rovnakom období minulého roka. Bolo to podľa úradu najrýchlejšie tempo rastu za posledné tri roky. V bežných cenách objem HDP vzrástol o 2,7 % a dosiahol 17,807 mld. eur. Po očistení o sezónne vplyvy sa v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2014 reálne zvýšil o 0,8 %.
K zvýšeniu úhrnného dopytu prispel podľa úradu tak zahraničný, ako aj domáci dopyt. Vývoz výrobkov a služieb vzrástol, ale dynamika jeho rastu bola výrazne miernejšia ako v prvom štvrťroku 2014. Rast vývozu výrobkov a služieb sa medziročne zmiernil o 8 percentuálnych bodov na 4,4 % a dovozu výrobkov a služieb o 8,6 bodu na 4,3 %.
Domáci dopyt pokračoval vo svojom medziročnom raste vplyvom zvýšenia všetkých jeho zložiek. Jeho nárast o 2,4 % v rozhodujúcej miere ovplyvnil rast tvorby hrubého kapitálu o 6,4 %, z toho tvorby hrubého fixného kapitálu o 6,6 %. Výdavky na konečnú spotrebu vzrástli medziročne o 1,5 %, v tom na konečnú spotrebu verejnej správy o 1,6 %, na konečnú spotrebu domácností o 1,5 % a na konečnú spotrebu neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 3,2 %.
Slovensku sa podľa analytika Home Credit Michala Kozuba darí. „Situácia sa výrazne zlepšuje oproti minulému roku, ktorý síce nebol zlý, ale zároveň ešte nebol stopercentne presvedčivý v tom, že ekonomika je z možných problémov vonku,“ skonštatoval Kozub. Tým, že sa ekonomika prehupla do pomerne vysokého tempa rastu, možno podľa neho očakávať ďalšie zlepšovanie. Napríklad v tom, že nezamestnanosť by mala pokračovať v poklese. „Firmy potrebujú viac zamestnancov, aby mohli ďalej rásť, a to sa pozitívne prejaví na zamestnanosti. A vo výsledku aj na spotrebe, pretože to zdvihne disponibilné príjmy domácností,“ dodal Kozub.
Tempo rastu HDP je v súlade s predikciou Národnej banky Slovenska. „Neplynie dôvod na zmenu očakávaní tohtoročného ani strednodobého vývoja ekonomiky,“ uviedla centrálna banka. Vplyv čistého exportu bol však podľa nej silnejší a vplyv domáceho dopytu slabší v porovnaní s predikciou, čo prináša podľa národnej banky pozitívne nálady do tohtoročných očakávaní exportu a zároveň zhoršuje vyhliadky tohtoročného vývoja domáceho dopytu. Analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová očakáva, že rast ekonomiky bude v tomto roku v priemere na úrovni 3 %.
UniCredit Bank vzhľadom na silnejší rast v úvode roka zvyšuje odhad rastu HDP v tomto roku z 2,9 % na 3,2 %, v budúcom roku z 3,2 % na 3,3 %. Rast ekonomiky v tomto roku by mal byť podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka relatívne vybalansovaný, ťahaný silnejúcim domácim dopytom aj zotavujúcim sa zahraničným dopytom. Ekonomiku Slovenska, tak ako aj ostatných ekonomík eurozóny, bude v tomto roku podľa Koršňáka masívne podporovať uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky, ktorej výsledkom je okrem iného aj slabšie euro podporujúce exporty do neeurových krajín. Ekonomický rast v Európe by však mali podľa neho stimulovať aj nižšie ceny energií.
Výkonnosť národohospodárskych odvetví meraná hrubou pridanou hodnotou vzrástla v prvom štvrťroku 2015 medziročne o 2,5 %. Zo zvýšeného domáceho a zahraničného dopytu ťažila väčšina odvetví. Vývoj ovplyvnil najmä rast v pôdohospodárstve o 12 %, stavebníctve o 5,6 %, či priemysle o 4,4 %. Vyššiu pridanú hodnotu vytvorili aj odvetvia vo verejnej správe, vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnej pomoci o 1,3 %, v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 1,1 %, vo finančných a poisťovacích činnostiach o 0,9 %, v informačných a komunikačných činnostiach o 0,8 %.
Pridaná hodnota sa podľa úradu znížila len v odborných, vedeckých a technických činnostiach, administratívnych službách o 0,8 %. Pozitívny trend úrad zaznamenal aj pri vyššom výbere čistých daní z produktov o 9,6 %.
