Slováci boli kedysi povestní svojimi sporiacimi návykmi, avšak po roku 1997 nastal výrazný prepad miery sporenia. Dôvodom bola rastúca spotreba a nový trh úverov. Táto situácia dospela až tak ďaleko, že úroveň dlhov presiahla priemernú úroveň úspor.
Finančníci sa však zhodujú, že sporenie je dôležité a je potrebné mať aspoň rezervu na horšie časy. Pri sporení je dôležité plánovanie rodinného rozpočtu ako aj sledovanie si príjmov a výdavkov.
Stanovte si ciele
PR manažérka 365.bank Linda Gáliková pri sporení odporúča šetriť si vždy na konkrétny účel alebo cieľ a mať jednotlivé sporenia prehľadne kategorizované. Vtedy presne človek vie, ako sa mu darí sporiť, má prehľad o tom, koľko už nasporené má, či koľko mu ešte chýba a kedy dosiahne cieľovú sumu.
Ľudia spravidla robia chybu, že si sporia všetko na jednom mieste a tak majú menší prehľad o svojich financiách a v konečnom dôsledku si našetria menej.
Dnešná doba ponúka podľa riaditeľa pre investície a zlato spoločnosti FinGO.sk Františka Burdu množstvo príležitostí, ako môžete zarobené peniaze ďalej zhodnotiť. Na trhu sú investičné produkty od úplne konzervatívnych s minimálnym výnosom až po komplikované, často nečitateľné schémy zhodnotenia s neštandardne vysokými výnosmi.
Úroky sú nízke
Treba myslieť podľa Burdu aj na to, že Európska centrálna banka má stále nastavené záporné úrokové sadzby a tie sa pretavujú do nízko úročených sporiacich účtov či termínovaných vkladov.
Keď sa pozrieme na infláciu, ktorá vyjadruje znehodnotenie peňazí, tak zistíme, že v máji ceny medziročne vzrástli o 2,7 %. „Zjednodušene sa dá povedať – ak vaše peniaze nezarobili medziročne aspoň 2,7 %, tak ste stratili na ich kúpnej sile,“ povedal Burda.
Aj z tohto dôvodu by sme nemali nechávať väčšie sumy peňazí len tak na bežných účtoch. Na bežných účtoch sa peniaze takmer vôbec nezhodnocujú, nakoľko úrokové sadzby na týchto typoch účtov sú takmer nulové.
„Výhodnejšie a určite aj bezpečnejšie je finančné prostriedky zhodnocovať na sporiacich účtoch alebo investovať. Takto nemáme tendenciu peniaze neustále vyberať a míňať,“ skonštatovala hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
Odkladajte desať percent z príjmu
Výška sporenia závisí podľa Gálikovej od konkrétneho účelu, na ktorý si človek šetrí, ako aj od toho, kedy chce dosiahnuť cieľovú sumu a od príjmu. „Ak si napríklad odkladá len tak bokom, teda na horšie časy, odporúčame si sporiť minimálne 10 % z výšky mesačného platu,“ skonštatovala Gáliková. Na tomto čísle sa pritom zhodli viacerí finančníci.
So zvyšujúcim sa príjmom by sme mali podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika sporiť viac. „Dôvodom je rastúca životná úroveň, ktorú budeme potrebovať udržať v prípade nečakaných životných situácií a výpadku príjmu alebo v dôchodkovom veku,“ poznamenal Búlik. „Naši klienti si sporia od 10 eur až po niekoľko tisíc eur mesačne,“ doplnil Burda z FinGO.sk.
Výška čiastky, ktorú si pravidelne chceme sporiť, by mala mať podľa Žáčkovej formu trvalého príkazu na nami určený sporiaci účet. Slováci pri tomto účte využívajú aj možnosť pomenovať si ho vlastným názvom.
Najlepší čas, kedy si začať vytvárať rezervu, ak ju ešte nemám, je čím skôr, resp. hneď teraz. „Rezerva finančných prostriedkov predstavuje základné sebapoistenie pre prípad nečakaných výdavkov,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.
Dôležitá je pravidelnosť
Pravidelné sporenie má na finančné zdravie slovenských domácností zásadný účinok. Vďaka sporiacemu návyku si nielen tvoríme úspory, ale zároveň sa učíme znižovať spotrebu a vyžiť bez týchto financií. „Môžem z praxe potvrdiť, že každý má vo svojich výdavkoch rezervy a už len ich redukciou si dokáže tvoriť každý mesiac zaujímavé úspory,“ poznamenal Búlik.
Pravidelné investovanie by malo byť súčasťou finančného plánu, ktorý sa na rodinné financie pozerá komplexne, čiže redukuje zbytočné výdavky, nastavuje poistnú ochranu a aj pravidelné sporenie. Investovanie je dôležité na úvod kvalitne nastaviť.
František Burda z FinGO.sk odporúča, aby sa klienti vždy pred rozhodnutím kam vložiť svoje peniaze, poradili so svojím finančným sprostredkovateľom. Ten má v ponuke viac možností na investovanie a nie je nútený pretláčať len jeden produkt. Rovnako odporúča, aby klienti svoje peniaze rozdeľovali do viacerých investičných nástrojov.
Príklad analytičky Lenky Buchlákovej:
Domácnosť má priemerný mesačný príjem 1 400 eur. Predpokladané nutné výdavky, ako nájom, energie, splátky úverov, školné, či stravovanie, predstavujú 70 % príjmov.
Minimálna rezerva domácnosti by tak mala byť na úrovni aspoň 2 940 eur.
Ak by si chcela domácnosť vytvoriť rezervu do jedného roka musela by si pravidelne odložiť takmer 245 eur, čo predstavuje 17,5 % mesačného príjmu.
Ak by domácnosť obetovala na vytvorenie rezervy 10 % mesačného príjmu, teda 140 eur, dosiahla by cieľovú sumu rezervy o 21 mesiacov.
V prípade nízko príjmovej domácnosti je vytvorenie rezervy výrazne ťažie. Je však o to dôležitejšie, pretože nečakané situácie majú zvyčajne zásadnejší vplyv na bežný život.
Tu platí, že akákoľvek rezerva je lepšia ako žiadna a preto je dobré sporiť aspoň minimálnu možnú sumu, napr. 10 až 30 eur mesačne.
Všetko je to o prioritách
História ukazuje, že miera sporenia nesúvisí s výškou príjmu, ale závisí čisto len od osobného nastavenia a priorít. V poslednom čase pozitívnu úlohu podľa Búlika zohralo sprísňovanie podmienok úverov na bývanie. Pri 100-percentných hypotékach bola motivácia sporiť si na vlastný byt nulová.
V súčasnosti však už žiadna banka neposkytuje vyššiu ako 90-percentnú hypotéku, pričom úvery medzi 80 a 90 % hodnoty nehnuteľnosti sú prísne regulované a banka môže zo všetkých úverov na bývanie poskytnúť len pätinu takto vysokých úverov. Vysoké úvery sú takisto výrazne drahšie.
Priemerná výška hypotéky v súčasnosti klesá k 70 % hodnoty kupovanej nehnuteľnosti. „Tým banky priamo nútia žiadateľov tvoriť si vlastné úspory, čo je pozitívne,“ dodal Búlik.
