Rast cien energií, geopolitická neistota aj budúcnosť plynu po roku 2030. To boli hlavné témy neformálneho zasadnutia ministrov zodpovedných za energetiku, ktoré sa konalo v cyperskej Nikózii za účasti podpredsedníčky vlády a ministerky hospodárstva SR Denisy Sakovej.
Spoločné európske riešenia
Slovensko na rokovaniach opätovne otvorilo otázku vysokých cien energií a upozornilo, že Európska únia bude musieť podľa Bratislavy pristúpiť k hlbším systémovým zmenám energetického trhu.
SPP už začal plniť zásobníky. Koľko plynu chce v nich mať pred zimou?
Diskusia ministrov sa sústredila najmä na energetickú bezpečnosť Európskej únie, iniciatívu AccelerateEU či rozvoj skladovania elektrickej energie. Slovensko dlhodobo presadzuje stabilné dodávky energií a cenovo dostupné energie pre domácnosti aj priemysel, pričom vláda upozorňuje, že pokračujúce geopolitické napätie sa okamžite premieta do cien komodít na európskych trhoch.
Denisa Saková po rokovaniach zdôraznila, že navrhované riešenia Európskej komisie podľa Slovenska nestačia. „Podporujeme spoločné európske riešenia. Momentálne navrhované riešenie zo strany Európskej komisie, ktoré má v krátkom časovom období znížiť ceny energií prostredníctvom nižšej DPH alebo spotrebných daní, nie je možné uplatniť na Slovensku ani v ďalších členských štátoch vzhľadom na obmedzené možnosti ich národných rozpočtov,“ uviedla ministerka hospodárstva.
Emisné povolenky
Slovensko preto žiada rozsiahlejšie zásahy do fungovania európskeho energetického trhu. Podľa Sakovej je potrebné prehodnotiť systém emisných povoleniek a upraviť spôsob tvorby cien elektriny tak, aby nebol priamo naviazaný na ceny plynu. Práve mechanizmus určovania cien elektriny patrí v posledných rokoch medzi najkritizovanejšie témy európskej energetiky, keď prudké výkyvy cien plynu automaticky zdražujú aj elektrickú energiu.
Katalóg Komisie má krajinám Európskej únie pomôcť zvládať energetickú krízu
Výraznou témou rokovaní bola aj iniciatíva AccelerateEU a dosahy programu REPowerEU, ktorého cieľom je znižovanie závislosti Európy od ruských energetických surovín. Slovensko upozornilo, že niektoré krajiny čelia dôsledkom týchto zmien výraznejšie než iné. Ministerka preto apelovala na spravodlivý prístup ku všetkým členským štátom, najmä tým, ktoré čelia najväčším dôsledkom geopolitických a energetických kríz.
Bratislava zároveň podporuje využitie nevyčerpaných európskych zdrojov na pomoc energeticky náročnému priemyslu, ktorý sa podľa vlády dostáva pod rastúci tlak vysokých cien energií a slabšej konkurencieschopnosti voči mimoeurópskym ekonomikám.
Budúcnosť zemného plynu
Dôležitou súčasťou rokovaní bola aj budúcnosť zemného plynu po roku 2030. Slovensko, ktoré patrí medzi vnútrozemské krajiny závislé od tranzitných trás, upozorňuje na potrebu zachovania prístupu ku všetkým dostupným dodávateľským cestám. Vláda zároveň deklaruje pokračovanie v napĺňaní zásobníkov plynu a diverzifikácii zdrojov prostredníctvom štátneho SPP.
Popri plyne sa čoraz väčšia pozornosť sústreďuje aj na skladovanie elektriny. Saková v Nikózii predstavila pripravované slovenské projekty v oblasti batériových úložísk a modernizácie energetickej infraštruktúry.
Slovensko očakáva v najbližších mesiacoch spustenie približne 200 megawattov nových kapacít na skladovanie energie, ktoré majú byť financované najmä z Plánu obnovy a odolnosti. Podľa ministerky je rozvoj flexibility a skladovania elektriny strategickou témou nielen z pohľadu energetickej bezpečnosti, ale aj budúcej konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva.
