Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg sa domnieva, že Európska únia by mala zmeniť svoj prístup pri prijímaní budúcich členov, akými sú Ukrajina, Moldavsko či krajiny západného Balkánu. Povedal to v podcaste na webe Politico.
Proces rozširovania by podľa Schallenberga nemal byť poznačený byrokraciou. „Nejde o uplatňovanie každej čiarky a odseku zmlúv… Ide o šírenie a zabezpečenie určitého modelu života, otvorených slobodných demokracií,“ povedal Schallenberg.
Upustenie od binárneho myslenia z minulosti
Pripomenul, že Grécko vstúpilo do Únie v roku 1981, sedem rokov po skončení diktatúry. Portugalsko a Španielsko sa zasa stali členmi v roku 1986, pričom v druhej spomenutej krajine sa päť rokov predtým odohral pokus o štátny prevrat.
Rozšírenie EÚ už nie je snom a je čas sa posunúť vpred, vyjadril sa predseda Európskej rady Michel
„Vtedy sme pochopili, že je potrebné zabezpečiť, aby tieto krajiny vedeli, že sú hodnotovo súčasťou našej rodiny. A to isté musíme urobiť aj teraz – s Ukrajinou, Moldavskom a západným Balkánom,“ dodal bývalý rakúsky premiér.
„Zároveň však musíme upustiť od binárneho myslenia z minulosti, keď ste buď plnoprávnym členským štátom, alebo nie ste členom vôbec. Myslím si, že máme možnosti. Krajiny môžu byť členmi bez toho, aby splnili každú časť práva EÚ,“ podotkol Schallenberg.
Nové členské štáty
Domnieva sa, že nové členské štáty by mohli mať v Rade EÚ štatút pozorovateľov, zúčastňovať sa na diskusiách, no rozhodovanie by zostalo na 27 členských štátoch.
Od začiatku druhej svetovej vojny uplynulo 84 rokov. NATO a EÚ sú podmienka slobodného Slovenska, tvrdí Macko
„Nemôžeme čakať, pretože ak budeme čakať, môžeme stratiť tento región. Môžeme stratiť Ukrajinu, môžeme stratiť západný Balkán,“ skonštatoval Schallenberg.