Vysvietený prezidentský palác či špeciálna edícia poštových známok. Aj takto si Slovensko pripomenulo tridsiate výročie založenia Vyšehradskej štvorky (V4).
Vznikla presne 15. februára 1991 a jej členmi sú okrem našej krajiny aj Maďarsko, Poľsko a Česko, ktoré spolupracujú na riešení aktuálnych problémov na regionálnej úrovni.
Príkladom je pandémia koronavírusu, budovanie energetickej bezpečnosti, ochrana klímy či medzinárodné a transatlantické vzťahy.
Vyšehradská štvorka rokovala o liečbe COVID-19, témou boli aj opatrenia či antigénové testy
Členstvo v Európskej únií (EÚ) a odlišnosť politického smerovania jednotlivých štátov však môže navodzovať dojem, že toto zoskupenie je len formálnym prežitkom a občanom Slovenska nič neprináša.
Politologička Renáta Dulinová Bzdilová z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika je však iného názoru. V rozhovore objasňuje smerovanie V4, ako ju ovplyvňujú politické názory Maďarska a Poľska a či má toto zoskupenie svoje miesto v 21. storočí.
Má zoskupenie V4 ešte v súčasnosti význam?
V4 nie je prežitok, no svoj potenciál v rámci EÚ a v stredoeurópskom priestore ani zďaleka nevyužíva. Spolu s Českom, Maďarskom a Poľskom však musí intenzívnejšie spolupracovať a vo vzťahu k vonkajšku i EÚ musí byť proaktívna.
Ako môže slovenský občan vo svojom každodennom živote reálne pocítiť význam členstva našej krajiny v tomto zoskupení?
Občania Slovenskej republiky pocítili konkrétnu pomoc zo strany Poľska pri januárovom plošnom testovaní. Dvesto poľských zdravotníkov pomáhalo na Slovensku práve cez program V4 orientovaný na zdravotnú a sociálnu pomoc. Aj tu sa ukázal význam a akcieschopnosť V4.
Kollár: Vyšehradská štvorka má výsadné postavenie v susedskej a regionálnej politike Slovenska
Posunulo sa za 30 rokov niekam zoskupenie V4?
Tridsať rokov prinieslo všetkým členských štátom V4 demokratickú transformáciu a ekonomický posun smerom k trhovej ekonomike. Zlepšila sa tak životná úroveň občanov a podarilo sa všetkým členským štátom V4 vstúpiť do európskych a transatlantických štruktúr, teda do EÚ a Severoatlantickej aliancie (NATO). Zlepšili sa aj snahy o vzájomnú spoluprácu a prepojenosť.
Aké postavenie má v tomto zoskupení naša krajina ?
Slovensko je najmenším členským štátom V4, je zároveň jediným štátom V4, ktorý prijal euro a je súčasťou eurozóny. Jeho predstavitelia sú na medzinárodnej scéne menej hlasní a zároveň menej problémoví hráči ako predstavitelia Maďarska a Poľska. To však nemusí oslabovať postavenie Slovenska.
Ako to ovplyvňuje vzájomné vzťahy medzi jednotlivými členskými štátmi?
Slovensko spolu s Českom majú najintenzívnejšie vzťahy. Spája ich spoločná história, ekonomická prepojenosť a spolupráca. Maďarsko s vládnou stranou Fidesz a Poľsko s vládnucou stranou Právo a spravodlivosť majú bližšie z hľadiska vnútorného smerovania a nastavenia.
Tridsať rokov V4 v číslach: najviac poskočilo Poľsko, na čele však zostávajú Česi
Ovplyvňuje toto smerovanie Poľska a Maďarska vzťahy v rámci V4?
Pripomeňme si, že Poľsko a Maďarsko boli obvinené z obmedzovania demokracie a princípov právneho štátu. Práve z týchto dôvodov je niekedy mimoriadne ťažké hľadať prieniky a koordinovaný postup naprieč celej V4.
Čo teda robiť v prípade sporov?
Slovensko a Česko by podporou často tvrdohlavých postojov Maďarska a Poľska len strácalo. Spolupracovať treba len v tých oblastiach, kde máme blízko a nie za každú cenu.
Stáva sa z V4 v rámci EÚ politický blok?
V4, ako uvádza aj jej oficiálna stránka, má za cieľ spoluprácu stredoeurópskeho regiónu v rámci celoeurópskej integrácie. V4 však postavenie politického bloku nemá. V4 má pritom v rade toľko hlasov ako Francúzsko a Nemecko, mohla by teda byť významným európskym hráčom. Tento potenciál ani zďaleka nevyužíva.
Šimečka verí v budúcnosť V4 aj napriek súčasným problémom, Štefanec vyzdvihol stretávanie sa susedných štátov
V4 je teda takým skôr v EÚ takým tichým hráčom?
V posledných rokoch bolo V4 počuť najmä v súvislosti s migračnou krízou. To však nebolo naše dobré PR.
Aké by teda malo byť smerovanie V4 do budúcna?
V4 by mala zintenzívniť komunikáciu, namiesto kritiky proaktívne ponúkať riešenia a spolupracovať len oblastiach, kde je všeobecná zhoda. Tam, kde nie je, treba zvoliť individuálnu cestu.