Mikrointervencie na podporu zamestnania zo strany firiem a vlády sú podľa štúdie spoločnosti McKinsey dôležité už pri 45-ročných zamestnancoch. Vo vyspelých krajinách totiž zamestnanosť dosahuje vrchol okolo 45. roku života a následne klesá. U žien klesá o niečo rýchlejšie ako u mužov.
Po dosiahnutí päťdesiatky nasleduje prudký pokles. Väčšinou sú to zdravotné alebo mobilné bariéry, ktoré zabraňujú starším zamestnať sa. Nechuť sťahovať sa alebo cestovať za prácou by však nemali byť pre digitalizované firmy neprekonateľnými prekážkami.
To fakt? O 23-tisíc vnúčat sa starajú starí rodičia. Dostanú dve percentá dane?
Druhou stranou mince sú pretrvávajúce predsudky voči pracovníkom v staršom alebo už aj strednom veku. Náborové procesy je podľa štúdie potrebné zmeniť, aby sa čo najviac odstránili všadeprítomné predsudky voči starším uchádzačom o prácu.
Odstránením prekážok firmy môžu získať výhody medzigeneračnej spolupráce. Ako tvrdí Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, podniky s viacgeneračnou pracovnou silou majú tendenciu dosahovať vyššiu produktivitu ako tie, ktoré zamestnávajú len časť vekového spektra.
Intenzívnejšie zapojenie starších na trh práce je nevyhnutnosťou. Veď demografické trendy sú predvídateľné. S ubúdajúcou a starnúcou populáciou bude klesať počet pracovných síl. Firmy budú musieť hľadať zamestnancov aj medzi staršími vekovými kategóriami. A zodpovedné vlády nebudú zvyšovať motiváciu ľudí, aby odchádzali do predčasného dôchodku.
