Za používanie telefónu počas šoférovania sa považuje aj uchopenie prístroja a jeho držanie v ruke alebo manipulácia s ním. Skonštatoval to Najvyšší správny súd SR, keď zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia krajského dopravného inšpektorátu, ktorým uznal vodiča vinným zo spáchania priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pretože počas šoférovania na diaľnici v Bratislave používal telefón. NSS SR o rozhodnutí informoval na svojej internetovej stránke.
Bez obrazového a zvukového záznamu
Dopravná polícia konkrétne uložila vodičovi za priestupok ešte z roku 2016 pokutu vo výške 30 eur a zaviazala ho uhradiť trovy konania vo výške 16 eur.„Krajský dopravný inšpektorát pri vydaní rozhodnutia prihliadol predovšetkým na výpovede svedkov – príslušníkov Policajného zboru, ktorí zhodne uviedli, že cez pravé predné okno na strane spolujazdca spozorovali vodiča držiaceho v pravej ruke telefónny prístroj s rozsvietenou obrazovkou. Vodič upozornil na to, že pojem ,používať telefóny prístroj‘ nie je rovnaký s pojmom ,držať telefónny prístroj v ruke‘ a tvrdil, že telefón len držal a nemanipuloval s ním zakázaným spôsobom,“ vysvetlil NSS SR. Podľa názoru prvostupňového správneho súdu však pojem „používať telefónny prístroj“ v sebe zahŕňa držanie telefónu aj aktívne využívanie jeho funkcií.
Ústavný súd v prvom polroku zistil viac porušení práv ako vlani, odklepol státisícové odškodné
Vodič tak svojím konaním naplnil znaky priestupku uvedeného v zákone o cestnej premávke. Správny súd na vodičove námietky, že rozhodnutie bolo založené len na výpovediach policajtov, pričom neexistuje žiaden obrazový ani zvukový záznam preukazujúci spáchanie priestupku, vysvetlil, že v prípadoch, keď neexistuje o udalosti žiaden taký záznam, svedecká výpoveď príslušníkov polície môže byť sama o sebe vierohodným dôkazom bez predloženia ďalšieho dôkazu.
Najvyšší správny súd podľa rozhodnutia o kasačnej sťažnosti nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od argumentov a právnych záverov bratislavského správneho súdu. „Vodič argumentoval okrem iného tým, že v čase prijímania zákona o cestnej premávke mobilné telefóny vyzerali inak, boli ťažké a odlišne sa s nimi manipulovalo. Podľa vodiča úmyslom zákonodarcu nebolo postihovať samotné držanie telefónneho prístroja bez uskutočnenia telefónneho hovoru, a preto pod pojmom ,použitie telefónneho prístroja‘ mohol mať zákonodarca na mysli len telefonovanie, keďže v čase prijatia zákona o cestnej premávke nebolo toto zariadenie na iné činnosti využiteľné. Najvyšší správny súd sa v názorovej zhode so správnym súdom nestotožnil s uvedenou argumentáciou vodiča, pretože v čase prijímania zákona o cestnej premávke už boli bežné smartfóny a okrem telefonovania sa používali aj na iné aktivity, rovnako ako dnes,“ zdôraznil NSS SR.
Systém „voľné ruky“
Najvyšší správny súd v tejto súvislosti uviedol, že vodič vozidla je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by znižovalo jeho schopnosť bezpečne viesť motorové vozidlo. „Vodič vozidla je predovšetkým povinný venovať sa vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,“ skonštatoval NSS SR s tým, že nepochybným významom zákonného zákazu podľa zákona o cestnej premávke je zabrániť vodičovi vykonávať také činnosti, ktoré rozptyľujú jeho pozornosť a znižujú jeho koncentráciu pri šoférovaní auta.
Ústavnému súdu chýba sudca už takmer tri roky, napriek náporu však vybavil viac vecí ako minulý rok
„Zákonodarca striktne vymedzil, že vodič smie počas jazdy telefonovať len s použitím systému ,voľné ruky‘. Je zakázané vziať telefónny prístroj do ruky, držať ho a pri tom aktivovať jeho displej. Vodič používajúci telefón, keď drží telefónny prístroj v ruke, obmedzuje svoj reakčný čas a možnosť bezprostredne reagovať na prípadnú zmenu v dopravnej situácii. V dôsledku toho dochádza k zníženiu bezpečnosti cestnej premávky a k zvýšeniu rizika vzniku kolíznych situácii, na ktoré vodič takto rozptyľujúci svoju pozornosť nemusí byť schopný adekvátne reagovať,“ zdôraznil NSS SR. V danom prípade sa to podľa najvyššieho správneho súdu prejavilo jazdou zo strany na stranu a prejazdom cez jazdné pruhy.
Prvý predseda NSS SR Pavol Naď skončil vo funkcii, dočasne ho povedie podpredseda
Najvyšší správny súd záverom konštatoval, že nie je rozhodujúce, či vodič telefonoval, písal správu alebo s telefónom vykonával inú činnosť, ale dôležitá je skutočnosť, že vodič mal v ruke telefón počas šoférovania, a to ho obmedzovalo vo vedení vozidla a znižovalo jeho pozornosť. „Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok,“ dodal NSS SR.
