Pod pojmom „dohoda“ pritom Kremeľ rozumie aj požiadavky ako stiahnutie ukrajinských síl z okupovaných území, demilitarizáciu krajiny či politické zmeny v Kyjeve, čo Ukrajina odmieta.
Predbežné odhady uvádzajú, že počas 86-dňového ruského obliehania Mariupoľa zahynulo najmenej 22-tisíc civilistov, uviedlo ukrajinské Centrum pre štúdium okupácie.
Ukrajinská národná energetická spoločnosť Ukrenerho uviedla, že ruské útoky spôsobili výpadky dodávok elektriny pre odberateľov v Černihivskej, Doneckej, Charkovskej, Sumskej a Záporožskej oblasti.
Najrýchlejším spôsobom, ako ukončiť ruskú vojnu, by bolo zastavenie bojov pozdĺž súčasnej línie kontaktu, Moskva však na to nie je ochotná pristúpiť, povedal ukrajinský prezident.
Finančný analytik Stanislav Pánis v rozhovore pre SITA aj vysvetľuje, čo môže pre Slovensko aj širší región znamenať ďalší vývoj pri ruskej rope, plyne a tranzitných vzťahoch.
Šéf švédskej vojenskej rozviedky a bezpečnostnej služby Thomas Nilsson vraví, že Rusko žije na dlh a jeho ekonomika môže smerovať buď k dlhodobému úpadku, alebo k šoku.
Zelenskyj uviedol, že na mori je viac ako 110 tankerov s ruskou ropou, ktoré porušujú medzinárodné sankcie a prepravujú viac ako 12 miliónov ton ropy, ktorá vďaka zmierneniu sankcií môže byť opäť predávaná bez následkov.