Ruský prezident Vladimir Putin podpísal 29. júla 2015 dekrét o ničení potravinových výrobkov spadajúcich pod ruské embargo. Krajina si chce posvietiť aj na falšovanie domácich potravín.
Americké ministerstvo financií zaviedlo opatrenia voči ôsmim firmám a jednotlivcom, ktorí podľa neho poskytovali podporu prominentnému obchodníkovi s plynom Gennadijovi Timčenkovi.
Spojené štáty uvalili sankcie na troch vodcov militantného libanonského hnutia z dôvodu zabezpečovania vojenskej podpory režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
Podľa ruského ministra poľnohospodárstva Alexandra Tkačeva Moskva možno zakáže aj dovoz západných cukrárskych výrobkov, konzervovaných produktov z rýb a kvetov.
Rusko sa rozhodlo prijať v súvislosti s predĺžením sankcií zo strany Európskej únie recipročné opatrenia. Pokiaľ ide o sankcie, základom prístupu Ruska je princíp vzájomnosti.
Na predĺžení protiruských sankcií o šesť mesiacov sa zhodli veľvyslanci členských štátov Európskej únie v Bruseli. Rozhodnutie by mali schváliť ministri zahraničných vecí.
Francúzsky regulačný úrad sa odvoláva na rozhodnutie Súdu Európskej únie (EÚ), ktoré zaručuje ľuďom toto právo, na základe ktorého môžu požiadať o vymazanie informácie z výsledkov vyhľadávania.
Putinov hovorca vyhlásil, že potom, čo lídri najvyspelejších krajín sveta G7 podporili zachovanie protiruských sankcií, je logické predpokladať predĺženie sankcií aj zo strany Ruska.
Americký minister financií potvrdil pripravenosť uvaliť na Rusko v prípade potreby a zároveň poznamenal, že program Medzinárodného menového fondu vyžaduje, aby straty zdieľali všetci držitelia ukrajinských cenných papierov.
O budúcnosti protiruských sankcií budú lídri Európskej únie rokovať na svojom júnovom summite. Francúzsky prezident Hollande považuje predĺženie sankcií za pravdepodobné.
Angela Merkelová uviedla, že uvoľnenie sankcií voči Rusku môže nastať len v prípade dodržiavania dohôd z Minska. Donald Tusk vyhlásil, že o sankciách možno diskutovať iba v zmysle ich sprísnenia.
Bývalý poľský premiér Donald Tusk pripúšťa debatu o sankciách voči Rusku len v prípade, ak pôjde o ich posilnenie. Jeho postoj podporil aj britský premiér David Cameron.
Sankcie však podľa Roberta Fica neboli prioritnou témou diskusie predsedov vlád Ruska a Slovenska. Premiéri hovorili najmä o obchodnej a hospodárskej spolupráci.
Český minister žiada od ruského veľvyslanca okrem objasnenia zoznamu neželaných osôb aj vysvetlenie ruského dokumentárneho filmu o invázii vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa v auguste 1968, ktorý podľa odborníkov skresľuje historické fakty.
V roku 2014 konštatoval ústavný súd v takmer 260 nálezoch porušenie práv sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. SDKÚ-DS chce stanoviť, aby súd musel rozhodnúť do 30 dní od uzatvorenia dokazovania.