Martin Ruman: Svet nám ju závidí, my si ju nevážime

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Debnarova
Najlepší pretláčač SR 2011 Lucia Debnárová počas slávnostného vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenskej asociácie pretláčania rukou (SAPR) za rok 2011. Bratislava, 10. január 2012. Foto: SITA/Marián Peiger

Kouč 8-násobnej majsterky sveta v pretláčaní rukou Lucie Debnárovej Martin Ruman hovorí o svojej zverenkyni.

Pán tréner, pri dekorovaní najlepších pretláčačov za rok 2014 v ankete TOP 5, neušli našej pozornosti široké a perfektne vypracované bicepsy vašej zverenky Lucie Debnárovej, ktorá sa piaty raz v kariére stala najúspešnejšou športovkyňou Slovenskej asociácie pretláčania rukou (SAPR). Ako sa Lucia k takým bicepsom vlastne dopracovala? Po kom ich vlastne zdedila?

Jej vypracované ramená a silné ruky sú výsledkom predovšetkým dlhoročnej tréningovej driny. To sa nedá zdediť (smiech). Lucka dlhé roky systematicky a poctivo trénuje. Pre pretláčanie rukou ju získal jej otec, ktorý patril k priekopníkom tohto športu na Slovensku. Hoci bol totálny laik a samouk, naučil ju veľmi veľa. A predovšetkým jej vštepil lásku k pravidelnému športovaniu. Vypracované bicepsy a tricepsy sa naozaj nedajú zdediť, aj keď nejaké gény a predispozície k tomu musia byť. Také vyrysované ramená sa dajú získať iba tvrdým každodenným – a predovšetkým dlhoročným tréningom (krátka odmlka). Na Luckinej fyzickej kondícii sa podpísala najmä poctivá silová príprava, ktorú je ochotná podstupovať už dlhé roky. Musím otvorene povedať, že ona patrí k športovcom, ktorí nevedia tréning oklamať (krátka odmlka). Radšej si pridá, než by si mala ubrať… Musím povedať, že v tomto smere ju musím skôr krotiť, aby si enormnou snahou neublížila. Je to totálny poctivec a obdivuhodný bojovník. Cez jej ruky prešli za tie roky tony železa. Pri jej tréningových výkonoch by závisťou zbledol nejeden oveľa lepšie platený slovenský profesionálny športovec (krátka odmlka). Mnohí nemajú ani predstavu, čo tá dievčina na tréningu dokáže.

Hovoríte, že je to výsledok tvrdého systematického tréningu. Aké sú osobné rekordy vašej aktuálnej zverenky povedzme v disciplínách, ktoré si vie živo predstaviť aj laik v oblasti silovej prípravy? Čo všetko Lucia vďaka dlhoročnému tréningu dokáže urobiť s činkami a inými záťažami?

Lucka v tlaku na lavičke zvládne 95 až 100 kilogramov. Naozaj. Keď si zoberiete, že jej hmotnosť je 60 kg, tak pri tomto cvičení dokáže predviesť výkon, ktorý si zaslúži pozornosť. Je to fakt extra výkon! Bicepsový zdvih s činkami pokojne urobí so 75-kilovým bremenom. Zdvih na hrádzi zvládne so 45-kilovou záťažou. Na zdolanie päťmetrového lana bez prírazu potrebuje 4,5 sekundy! Hoci ma pri tom oblečenú 20-kilogramovú vestu, na päťmetrové lano potrebuje iba štyri prehmaty! Pri tom šplhu nedrží v rukách iba svojich 60 kilogramov živej hmotnosti, ale aj tých 20 kg navyše, ktoré sú v tréningovej veste! Pri cvičení, ktoré pripomína mŕtvy ťah v trojboji, vie od zeme odlepiť 97-kilogramovú činku (krátka odmlka). S týmto bremenom sa dokáže dostať z mierne pokrčených nôh do vystretých. Ale týmto cvikom neformujeme a nebudujeme svaly na stehnách, čo by bolo pre pretláča zbytočné, ale silu v prstoch. Presnejšie uchop prstov. A tak by som mohol pokračovať. Lucka je neuveriteľne silná žena, ktorá dokáže predviesť extra výkony! Aj vďaka tejto – na ženu – obdivuhodnej fyzickej sile je momentálne už osemnásobnou majsterkou sveta v pretláčaní rukou!

Nebojíte sa, že pri takých výkonoch v tlaku na lavičke Vám ju zlanária siloví trojbojári?

Nie o to nemám strach. Lucka pri tlaku na lavičke totiž nerobí klasické premostenie. Pri tlačení činky od hrude smerom hore nejde do mostíka, ale zostáva chrbtom na lavičke. Preto možno mnohé jej pokusy by špecialisti – siloví trojbojári ani neuznali za platné… Ona tie cviky nerobí úplne podľa predpisov a ani s činkou vo vystretých rukách nezotrvá hore predpísaný čas. Navyše, ona pri pretláčaní robí presne opačný pohyb ako siloví trojbojári. Ona sa za stolom dosť často hrbí. Takže nie mostík, ale hrbenie je jej vlastné (krátka odmlka).Viem, že má problémy aj so skoliózou chrbtice, preto svaly chrbta špeciálne už mnoho rokov posilňuje. Práve silný chrbát a silné ruky sú devízou, ktorá jej zaručuje neporaziteľnosť za pretláčačským stolom. Vrchnú časť tela má na ženu mimoriadne vypracovanú a pevnú. Aj to je ovocie tvrdého tréningu, v ktorom sa ona už dlhé roky vyžíva. Tvrdú robotu v posilňovni miluje. Aj preto jej nerobí problém absolvovať týždenne aj päť tréningových jednotiek. Jedna trvá minimálne hodinu a pol. Okrem toho musí podstúpiť regeneráciu, welnes, zdravotné prehliadky. Na tie chodím spolu s ňou, aby som priamo od lekára – špecialistu poznal jej diagnózu. Aby som ju vedel pri tréningu správne viesť. Najmä teraz, keď ju obmedzuje boľavá pravá ruka.

Keďže už dlhé roky je známou tvárou slovenského pretláčania, určite často dostáva od mužov ponuky, aby si s nimi za stolom zmerala sily. Ako sa na tieto výzvy pozeráte vy ako jej osobný tréner? Ako sa k takýmto súbojom staviate?

Pre Lucku sú takéto výzvy samozrejmosťou. Veď ona bežne na tréningu súťaží s chlapcami. Jej sparingpartnerami na tréningu sú bežne juniorskí medailisti z majstrovstiev Slovenska do 60 kilogramov, lebo medzi ženami na Slovensku vhodnú konkurenciu nemá. Ona si už na súboje s mužmi úplne zvykla (smiech). Často si s nimi meria sily. Súboje za stolmi sú bežnou súčasťou nášho tréningu. Bez duelov za stolom by tréning pretláčača bol tréningom plavca bez bazénu (smiech). Ak chce plavec rýchlo plávať, musí mať k dispozícii bazén. Ak chcete byť dobrý v pretláčaní rukou, musíte mať k dispozícii súťažný stôl a vhodného súpera. Bez toho by to nebolo ono… Takže duely s chlapmi sú pre Lucku už bežnou praxou. Nemá s nimi problémy.

Keď nie je k dispozícii vhodný rival spomedzi juniorov a dorastencov, postavíte sa proti Lucii zoči – voči aj vy sám? Ako by dopadol váš vzájomný súboj?

To sme ešte neskúšali. Nebol na to dôvod. Navyše, pri všetkej úcte k Lucii, podľa mňa by to bol neferový súboj. Som predsa fyzicky zdatnejší, vyšší, mám väčšiu silu. Veď v roku 2006 som bol na majstrovstvách sveta v Manchestri vicemajstrom sveta v ľavej ruke v kategórii do 85 kg. Roky som súťažil s oveľa zdatnejšími súpermi, takže by to nebolo správne, aby som si meral sily práve s Luckou… Ona je predsa iná váhová kategória (smiech). Ja ju budem radšej trénovať.

Ako ste sa vy dvaja, bývalí kolegovia zo seneckého AWK dali dokopy? Kto koho oslovil prvý? Odkedy spolu fungujete na báze tréner a zverenkyňa?

My dvaja sa poznáme už dlhé roky. Boli sme kolegovia v seneckom klube i v reprezentácii. Na báze tréner – zverenkyňa sme začali pracovať v lete minulého roka. Lucka ma požiadala o pomoc minulý rok v období medzi európskym šampionátom v Baku a majstrovstvami sveta v Litve. Trochu sa dostala do problémov, nevedela, ako má v tréningu postupovať ďalej, tak ma oslovila. Vtedy sme volili tréning s menšou záťažou. Naordinoval som jej regeneráciu, oddych a voľnejšie tréningové tempo. Potrebovala to, lebo už desať rokov ide každú sezónu naplno, čo sa odrazilo aj na jej zdraví. Nevyhnutne potrebovala zregenerovať. Ako svaly, tak aj šľachy. Na oboch rukách, nie iba na dlhodobo zranenej pravačke. Až potom nastúpil silový tréning a tréningové súboje za súťažnými stolmi. Prvý veľký spoločný úspech sme dosiahli v septembri 2014 práve na MS v Litve. Naša spolupráca priniesla ovocie v podobe dvoch titulov majsterky sveta v kategórii do 60 kg, čím Lucka zopakovala historický úspech z roku 2012, kedy prvýkrát v kariére získala štyri zlaté medaily v jednej sezóne. Viac sa v pretláčaní rukou v jednom roku vybojovať nedá. Dve zlaté v oboch rukách na ME a dve zlaté na MS! V histórii pretláčania sa to doteraz podarilo iba niekoľkým športovcom. Napríklad Janko Germánus, ktorý má na konte trinásť titulov majstra sveta, to nikdy nedokázal. A to v časoch najväčšej slávy bol podľa mňa najsilnejším mužom, aký sa medzi hviezdnými pretláčačmi objavil. Viem, o čom hovorím, lebo viackrát som stál pri stole proti nemu. Viackrát som zažil jeho najslávnejšie súboje na svetových a európskych šampionátoch. Preto Lucka je už dnes výnimočnou osobnosťou nášho športu v celosvetovom meradle. Je hviezdou prvej veľkosti, ktorú uznáva celý svet, len na Slovensku o nej veľa ľudí nevie. Svet nám ju závidí, my si ju nevážime…

Kedy ste ako tréner takej výnimočnej športovkyne boli s jej konaním a vystupovaním najviac nespokojný?

Nespokojný s jej konaním som bol vtedy, keď ma neposlúchla, a hoci bola zranená, nastúpila na súboje. Viackrát som ju prosil, aby si zranenú pravačku šetrila na dôležitejšie životné stretnutia. Nepomohlo to… Robila si po svojom. Tvrdohlavo. Debnárovsky (krátka odmlka). V minulosti to tvrdohlavo urobila trikrát, no po každom takomto súboji mi neskôr dala za pravdu, že nemala súťažiť… Ale už bolo neskoro. Lebo vždy si urobila podľa seba. Môj názor do úvahy nebrala. Vtedy som jej povedal, že raz uplatním zásadu, ktorá platí pre nenapraviteľných recidivistov: trikrát a dosť! Takže už si dá povedať. Už začala rešpektovať aj môj názor, čo je prospešné pre nás oboch. Dôvera medzi nami predsa musí byť (krátka odmlka). A nie iba taká, aby sa nepovedalo… Ale absolútna… Stopercentná dôvera! Som veľmi rád, že my sme sa k nej po mnohých úskaliach a výmenách názorov už dopracovali.

Lucia Debnárová
Foto: archív

Vaša najúspešnejšia zverenkyňa Lucia Debnárová dostala nedávno Cenu fair play za prístup k mladšej súperke, ktorú mohla v súboji o majstrovský titul vážne zraniť. Radšej však súboj predčasne prerušila, než by ho za cenu bolestivého zranenia doviedla do víťazného konca. Nevyužila šancu, ktorú jej Rebeka Martinkovičová v zápale boja za stolom ponúkla. Ako ste prijali jej postup? Čo ste jej povedali po tomto dramatickom súboji? Pochválili ste ju za jej ľudský a férový prístup k mladšej kolegyni?

Ak by sa táto situácia stala vo finále majstrovstiev sveta, určite by som nechcel, aby sa Lucka vzdala bez boja. Nepochválil by som ju, ak by v situácii, hraničiacej s vážnym zranením súpera, zámerne vypustila súboj… Taká vážna situácia sa predsa dá riešiť aj inak… Napríklad faulom, pošmyknutím ruky, nepovoleným ťahom. A súboj by sa musel zopakovať. Ani ja by som v takej situácii, ak by išlo o titul majstra sveta, nepovolil. Určite nie (krátka odmlka). Pokračoval by som v tlaku. Snažil by som sa rivala zdolať práve cez jeho bolestivé miesto. Cez ten palec! Viem, že nikto by ma za to nepochválil, ale športovec ide do každého súboja s cieľom zvíťaziť (krátka odmlka). Samozrejme všetci si uvedomujeme, že, v súbojoch pri pretláčaní rukou je na druhej strane stola živý človek, nie nejaký chladný stroj. Lucka sa majstrovstvách Slovenska zachovala veľmi férovo, lebo, ak by tlačila ďalej, mohla by Rebeke (Martinkovičovej, pozn.) zlomiť palec na ruke. Urobila to najlepšie, čo urobiť mohla. Veď s Rebekou je kolegyňa v reprezentácii, v jej začiatkoch ju v Senci dokonca aj trénovala. Obe dievčatá sa poznajú veľmi dobre. Lucka ju nechcela zraniť. Som rád, že vedenie našej asociácie jej postup ocenilo Cenou fair play. Lucia si ju zaslúžila (krátka odmlka). Aj tento čin v duchu fair play dokazuje, že Lucka je dobrým nie iba športovcom, ale aj človekom.

Pán tréner, keď teraz Luciu charakterizujete ako dobrého športovca a človeka, zaujímalo by nás, čo sa vám na Lucii páči ako na žene, čím si vás získala ako dospelá a vyzretá osoba?

Lucka je vzácne úprimným človekom. Naozaj je veľmi dobrou dušou. Športu, ktorý si obľúbila, venuje celý svoj život. Je neuveriteľným bojovníkom. Navyše, je silno veriacim človekom. Viera a náboženská výchova ju formuje nie iba po športovej, ale aj po ľudskej stránke. Obdivujem na nej najmä to, že ona športom, ktorý si vybrala, doslova žije. Denno – denne. Ona pre pretláčanie doslova dýcha (krátka odmlka). Preto je veľmi dobre, že práve Lucka je ´tvárou´ slovenského pretláčania rukou. Vďaka svojmu prístupu k športu i k životu môže byť smelo veľmi dobrým vzorom pre našich mladých pretekárov, pre chlapcov a dievčatá, ktoré chcú raz byť takými pretláčačmi, akým je v súčasnosti práve Lucka.

Spomínate, že od Lucie ste dostali ponuku na spoluprácu vtedy, keď sa ako športovkyňa dostala trochu do závoz, a nevedela ako z neho von. Čo prvé ste urobili pre to, aby ste ju presvedčili, že práve vy ste odborníkom, ktorý jej môže pomôcť v ďalšom športovom raste?

V prvom rade sme spolu analyzovali jej súboje na majstrovstvách Európy, ktoré boli v máji v Baku. Pozreli sme si videá, rozoberali sme silné i slabé stránky súperiek, hľadali sme cesty ako sa poučiť z chýb, ktoré Lucka pri zápasoch sem – tam urobila. Všetko sme robili z hľadiska ďalšieho využitia získaných poznatkov Hľadali sme spolu možnosti ako sa posunúť ďalej. Musel som ju presvedčiť, aby všetko neťahala iba ´vrchom´, teda silným zápästím, ale aby si pomáhala aj technikou ´zdola´. Tak isto sme museli spolu popracovať na jej psychike. Ako sama Lucka hovorí, ´musela si poupratovať v hlave´. Psychika v súbojoch pretláčačov je mimoriadne dôležitý faktor. Chvíľu mi trvvalo, kým som ju presvedčil, že merania síl za stolom sa nevyhrávajú iba hrubou fyzickou silou, ale predovšetkým silnou hlavou. Veľkou mentálnou odolnosťou. Viera vo vlastné sily je alfou a omegou úspechu v každom športe. Každý rival sa dá nalomiť dobrou technikou, taktikou, dôkladným poznaním jeho slabín (krátka odmlka). Ak chceš byť v pretláčaní dobrý, musíš dobre poznať rivala na druhej strane stola (krátka odmlka). Lucka je, našťastie, pre mnohé rivalky stále ťažko čitateľná. Obdivujem ju, že ani mimikou, ani gestami nedá poznať, čo sa v nej odohráva. To je veľmi veľká devíza, vďaka ktorej stále patrí medzi náročné súperky. Nedá sa prečítať.

Jej najväčšou rivalkou, ktorá ju pripravila o niekoľko titulov majsterky sveta i Európ, je Ruska Jekaterina Larinová. To je súperka, z ktorej už mala psychicky blok. Mnohé súboje s ňou prehrávala už dávno dopredu ešte pred nastúpením za stôl… Prehrávala ich mentálne – v hlave, v mysli. Ako to, že ostatné Rusky dokázala zdolať, Larinovú nie?

Máte pravdu, že Larinová bola pre ňu doslova psychicky blok. V športe sa také niečo stáva. Sem – tam sa objaví súper, pred ktorým má človek až príliš veľký rešpekt. V prípade Lucky to bola spomínaná Larinová. Ale na druhej strane treba povedať, že minulú sezónu Larinová na veľkých súťažiach chýbala preto, lebo neprešla internou ruskou kvalifikáciou! Chýbala na európskom šampionáte, chýbala na majstrovstvách sveta, lebo v Rusku boli silnejšie a úspešnejšie pretláčačky. Tie Larinovú nepustili na spomínané šampionáty. Ale Lucka ich dokázala poraziť. Lucka pretlačila aj tie Rusky, ktoré pretlačili Larinovú! Takže je jasné, že všetky štyri zlaté medaily z minulej sezóny sú v správnych rukách. Minulú sezónu bola jednoznačne najlepšia, najsilnejšia zo všetkých, ktoré súťažili v kategórii do 60 kilogramov.

Má Lucia Debnárová momentálne športovú výkonnosť na to, aby budúci rok zdolala aj Larinovú, ak by sa nebodaj vrátila opäť na najvýznamnejšie medzinárodné podujatia?

To je ťažká otázka. Nikto z nás nevie, čo bude o rok. Ale, ak sa Lucka dá zdravotne do poriadku, ak si konečne vylieči dlhodobú zranenú pravú ruku, tak verím, že dokáže vyhrať aj nad Larinovou. Verím, že počas minulej sezóny nadobudla také veľké sebavedomie, že na ceste za titulmi ju nezastaví ani jej doterajšia ´nočná mora´. Veď minulý rok Lucka zvíťazila na všetkých pretekoch, v ktorých štartovala. Na žiadnej súťaži nenašla premožiteľku! Všade, kam prišla súťažiť, predviedla obdivuhodné výkony. A to aj napriek tomu, že pravú ruku nemala stopercentne zdravú (krátka odmlka). Dokázala to aj preto, že mnohokrát išla do ťažkých a neľútostných súbojov aj cez veľkú bolesť. Mnohokrát mala slzy na krajíčku…

Viackrát ste spomínali jej zranenú pravú ruku, no Lucia pri hodnotení uplynulej sezóny tvrdila, že zlaté medaily v pravačke na ME a MS získala preto, že jej najväčšie súperky boli v pravačke oveľa slabšie…

To je celá Lucka! Zbytočne je skromná. Nie je pravdou, že súperky boli v pravačke slabšie. Vôbec nie. Pravdou je to, že ona svoju pravačku vôbec nešetrila (krátka odmlka). Viackrát na majstrovstvách sveta som jej musel boľavú ruku obstrekovať chladiacim sprejom, aby tie tvrdé súboje o titul svetovej šampiónky vôbec vydržala. Robili sme to tajne, aby súperky o tom nevedeli (krátka odmlka). Nechceli sme, aby ešte pred samotným súbojom zistili, kde je jej zraniteľné miesto. Svaly a šľachy v pravačke dostali na šampionáte poriadne zabrať. To mi verte. To nie je žiadna fráza (krátka odmlka). Lucka zaťala zuby a vďaka ohromnému nasadeniu na bolesť zabudla. Vďaka ohromnému súťažnému adrenalínu sa mnohokrát dostala do takého tranzu, že nepovolila, aj keby jej mali ruku zlomiť! To je jej mimoriadne silná stránka! Ak sa do niečoho pustí, nepovolí. Za žiadnu cenu. Aj vďaka tomu je momentálne už osemnásobnou majsterkou sveta!

Kto v nej vypestoval takú ohromnú vôľu? Kto jej dokázal vštepiť takú enormnú bojovnosť a nepoddajnosť?

Jej otec. Hoci pán Debnár bol v pretláčaní úplný samouk, z Lucky vychoval obdivuhodného človeka. Od malička ju formoval, vštepil jej neuveriteľnú lásku k športu. On má najväčšiu zásluhu na tom, že Lucka naďalej súťaží v pretláčaní rukou! Presnejšie, že aj napriek spomínaným zdravotným handicapom chce v našom športe súťažiť. My by sme mohli byť najlepšími trénermi na svete, mohli by sme mať plnú policu trénerskych Oscarov, ak by Lucka nechcela pretláčanie robiť s takou vervou a chuťou, ako ho robí, nič by sme nedokázali. Naozaj nič. Pán Debnár nám pripravil klenot medzi pretláčačmi. My iba pokračujeme v tom, čo nám on odovzdal. Ako človek, ktorý roky robí v tomto športe, veľmi ho obdivujem, lebo opakujem ešte raz: on bol v pretláčaní samouk a dobre informovaný laik. On si všetko najskôr odskúšal na vlastnej koži. Bol priekopníkom tohto športu v Senci a okolí. Všetko dobré, čo Lucka v sebe má, má predovšetkým od neho. Nie iba ako od otca, ale aj od trénera. Od úplne prvého trénera v jej bohatej športovej kariére.

Luckin otec bol jej prvým trénerom, vy ste teraz jej aktuálnym koučom. Kde všade ste získavali poznatky a vedomosti pre to, aby ste mohli systematicky viesť najúspešnejšiu slovenskú pretláčačku, ktorá už päťkrát za sebou zvíťazila v tradičnej zväzovej ankete?

S pretláčaním som začal ako stredoškolák, ktorý sa úspešne prezentoval na populárnej Silnej ruke stredoškolákov. Pri prvom kontakte s trénerom pretláčačov som ešte medzi nich neprišiel. Ešte ma ich ponuka neoslovila (smiech). Až po presťahovaní do Senca som vyhľadal ľudí z tunajšieho AWK. Pod vedením Petra Jamboreka som sa prepracoval až do slovenskej reprezentácie a k titulu vicemajstra sveta v ľavej ruke do 85 kg. Vtedy som veľa poznatkov čerpal aj od štátneho trénera Jána Ďaláka. Veľmi veľa ma naučil. Som rád, že som ho počas mojej kariéry stretol. Je odborníkom na svojom mieste. Neskôr som dva roky žil v USA, kde od roku 2011 býva môj otec. Išiel som ho iba pozrieť, no potom som tam zostal takmer dva roky. Dve celé sezóny. V zámorí som spoznal pretláčanie ako veľmi populárny šport. Tam to nie je krčmový šport… Takú nálepku, hoci neviem prečo, má iba u nás. V Amerike som sa veľa naučil. Spoznal som inú filozofiu tohto športu, ktorú teraz učím aj Lucku a ďalších pretláčačov, ktorých v AWK Bratislava trénujem. Presviedčam ich, že za stolmi treba využívať všetky techniky, ktoré poznáme, ktoré nám pretláčanie ponúka. Nechcem, aby súboje tlačili iba vrchom, cez zápästie. Mnohí z nich si dajú povedať… Dá sa s nimi perspektívne robiť. Napríklad aj objav uplynulého roka Filip Hritz zo Zlatých Moraviec, ktorý na MS juniorov do 18 rokov v Litve vybojoval v pravej ruke bronzovú medailu. Hneď pri svojom debute, hneď počas prvej sezóny medzi pretláčačmi. Verím, že ak na sebe bude ďalej tvrdo pracovať, bude ďalšou veľkou a dlhoročnou oporou nášho športu.

Pred niekoľkými rokmi bol hosťom Seneckej ruky legendárny pretláčač s poľskými koreňmi John Brzenk, inak päťnásobný majster sveta. Stretli ste sa v zámorí za jedným stolom zoči – voči aj s ním?

Nie, s ním nie. No často som trénoval s jeho veľkým rivalom Timom Bresnanom. Dva metre telesnej výšky a stopäťdesiat kilogramov živej váhy. Obrovský človek a veľký športovec. Tlačiť takého chlapa za stolom bolo pre mňa obdivuhodným zážitkom! Práve on ma učil ´spodné´ techniky pretláčania. Skúste takého chlapa pretlačiť iba cez zápästie! Veď si ho zlomíte! Bol veľmi dobrým tréningovým sparingpartnerom. Som veľmi rád, že mi osud umožnil súperiť s takým chlapom za jedným stolom. Ukázal mi iné – dovtedy nepoznané – dimenzie pretláčania rukou. Pobyt v Las Vegas ma ako pretláčača veľmi obohatil. Las Vegas je predsa centrum tohto športu v Amerike. Je to niečo, čo treba vidieť, ak chcete poznať mekku nášho športu. Som rád, že mi osud doprial žiť práve v tomto centre nášho športu. Pobyt v Las Vegas bola pre mňa veľmi užitočná skúsenosť, z ktorej môžem teraz ťažiť.

V súčasnosti ste trénerom pretláčačov v AWK Bratislava a kondičný tréner jedného bratislavského fitnes centra. Ako ste sa k týmto dvom postom dostali? Čo si od tohto širokého trénerskeho záberu smerom do budúcnosti sľubujete?

Po návrate na Slovensko ma oslovil Jozef Rozbora, ktorý práve vtedy s kamarátmi založil AWK Bratislava. Ponúkol mi prácu trénera. Veľmi som mu za túto iniciatívu vďačný, pretože aj tento klub pomohol obohatiť náš šport o ďalšie významné centrum v rámci celého Slovenska. Napríklad spomínaný Filip Hritz k nám prišiel zo Zlatých Moraviec. Keďže pôsobím aj ako osobný tréner vo fitnes centre v jednom nákupnom stredisku, mám trochu prehľad o chlapcoch, ktorí inklinujú k silovým športom. Postupne spoločnými silami chceme podchytiť šikovných a mocných chlapcov, ktorí sa zoznámili s pretláčaním vďaka populárnej celoslovenskej súťaži Silná ruka stredoškolákov. Mimochodom, táto obľúbená súťaž žiakov stredných škôl nedávno oslávila dvadsať rokov existencie! Teší nás, že záberom už teraz patrí k najpopulárnejším stredoškolským športovým súťažiam. My, ktorí sme na nej pred desaťročiami začínali, máme z jej trvania veľkú radosť. Aj pomocou nej chceme vychovať ďalšiu silnú generáciu, ktorá nás bude dôstojne reprezentovať na majstrovstvá Európy 2017 v Bratislave, respektíve na majstrovstvách sveta 2018, ktoré budú tiež na Slovensku. Možno aj tieto veľké a významné podujatia sa zaslúžia o to, aby široká športová verejnosť spoznala pretláčanie rukou ako šport, ktorý sa vo svete teší čoraz väčšej obľube. Budem rád, keď oba chystané šampionáty pomôžu odbúrať predsudky k nášmu športu, keď ho postupne zbavia nálepky krčmového športu. Veď na minuloročných majstrovstvách Európy v azerbajdžanskom Baku súťažilo za stolmi takmer 700 športovcov z tridsiatich krajín, a na svetovom šampionáte 2014 v Litve sa predstavilo dokonca tisíc účastníkov z 56 krajín sveta! Takú obrovskú celosvetovú popularitu obyčajný, pekne prepytujem, krčmový šport predsa nemôže mať. Alebo sa v tomto mýlim?

Zhováral sa Štefan Žilka

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Lucia DebnárováRebeka Martinkovičová