- aktualizované 23. októbra 12:53
Richard Sulík oznámil, že v marci 2024 skončí ako predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS). „Je veľmi dôležité vedieť, kedy má človek odísť,“ vyhlásil.
Stranu viedol od jej založenia v roku 2009. „Zmena na poste predsedu prichádza v čase, keď nemáme žiadne vnútorné pnutia v strane, v dostatočnom predstihu, aby sa všetci dokázali na to pripraviť a prichádza po diskusii s mojimi najbližšími kolegami,“ povedal Sulík.
Zmena stanov a nová funkcia
Nový predseda SaS sa bude voliť na najbližšom straníckom kongrese, ktorý bude 23. marca 2024.
Sulík tak už nebude predsedom strany po 15 rokoch na jej čele. Republikovej rade a následne na kongrese strany navrhne zmeniť stanovy strany tak, aby vznikla nová funkcia čestného predsedu, o ktorú sa plánuje uchádzať.
„Čestný predseda nebude mať žiadne rozhodovacie právomoci, nebude môcť byť členom republikovej rady, bude mať iba dozornú funkciu. Z tejto pozície, ak by som sa ním stal, plánujem podporovať nového predsedu,“ vyhlásil.
Video: Tlačová konferencia
Silná kandidátka v eurovoľbách
Sulík bude kandidovať za poslanca Európskeho parlamentu v eurovoľbách, ktoré budú 8. júna. Postaviť chce silnú kandidátku a dosiahnuť pre SaS zisk troch mandátov. Podotkol, že v prvých voľbách do európskeho parlamentu nezískali žiaden mandát, v druhých jeden a v tretích dva.
Sulík bude kandidovať do europarlamentu, navrhuje aj ďalšie dve mená
„Som presvedčený, že v Európskom parlamentu budem viac platný ako tu v Národnej rade SR, keby som bol poslanec, napríklad pri podaniach na OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom, pozn. SITA), ktoré sa robia pri rozkrádačkách eurofondov,“ uviedol Sulík a dodal, že s tým má skúsenosti, keďže to robil už aj v minulosti.
V prípade, že by SaS získala dva mandáty v europarlamente, do slovenského parlamentu by prišli náhradníci Karol Gálek a Jana Kiššová. Sulík plánuje kandidovať aj v najbližších voľbách do Národnej rady SR, ktoré budú najneskôr v septembri 2027, nie však už z prvého miesta kandidátky, keďže to obsadí nový predseda.
Kto bude predsedom SaS?
Ako svojich možných nástupcov na poste predsedu SaS menoval v abecednom poradí Janu Bittó Cigánikovú, Petra Cmoreja, Juraja Drobu, Karola Galeka, Branislava Gröhlinga, Máriu Kolíkovú, Juraja Krúpu, Ľudovíta Paulisa a Mariána Viskupiča.
Dodal, že majú aj ďalšie mená, ako je Ondrej Dostál, Alojz Hlina, Jana Kiššová, Vladimír Ledecký, Vladimíra Marcinková, Ján Oravec či Tomáš Szalay, no títo nie sú členmi strany.
Sulík zdôraznil, že keďže je z koho vyberať, strana je dlhodobo etablovaná a má kvalitný program, nemá o budúcnosť SaS ani najmenšiu obavu. Jeho nástupca bude môcť počítať s jeho plnou podporou. Povedal, že má svojho favorita, no jeho meno neprezradí.
Gröhling uviedol, že s SaS žije už tri volebné obdobia, zažil aj rozkol, bol v koalícii aj opozícii. „Štyri roky som členom republikovej rady, som podpredsedom, stranu poznám veľmi dobre, aj jednotlivých členov a na základe tejto mojej životnej etapy v strane SaS zvažujem kandidatúru na predsedu,“ povedal.
Kolíková si myslí, že má na vyjadrenie sa k prípadnej kandidatúre na post predsedníčky strany ešte čas, najprv sa chce stať členkou republikovej rady strany. Zdôraznila, že cíti veľmi silný mandát od voličov, keďže po Richardovi Sulíkovi získala druhý najvyšší počet hlasov v septembrových voľbách v rámci strany SaS.
„Robiť veľké rozhodnutia treba s určitou pokorou a ja som si ešte nevypýtala vysvedčenie od straníkov a straníčok. Určite plánujem kandidovať do republikovej rady a to bude pre mňa týmto prvým vysvedčením, nikam sa neponáhľam,“ uviedla. Sulík reagoval, že pri kandidatúre do republikovej rady môže počítať s jeho hlasom.
Členka republikovej rady SaS Jana Bittó Cigániková nechcela odpovedať na otázku, či zvažuje kandidatúru na predsednícky post v strane.
Správny čas na výmenu
Sulík podotkol, že už po poslednom kongrese strany sa vyjadril, že ak má SaS pokračovať ďalej, bude treba kultivovanou cestou vymeniť predsedu strany. Podľa svojich slov už nie je najmladší, je na čele strany 15 rokov a správny čas na výmenu predsedu je podľa neho po voľbách.
Zároveň dodal, že až do kongresu nebude strana prijímať nových členov. Pripomenul, že pravicovú a liberálnu politickú stranu Sloboda a Solidarita založil v auguste 2008. „O pár mesiacov bude sláviť 15 rokov svojej existencie a päťkrát po sebe sa dostala do NR SR. Toto sa nepodarilo nikomu inému okrem Smeru,“ zdôraznil.
Predsedom poslaneckého klubu SaS v novom parlamente sa stal Branislav Gröhling a Janu Bittó Cigánikovú zvolila republiková rada strany za tretiu podpredsedníčku.