Ústavný súd (ÚS) SR nevyhovel návrhu generálneho prokurátora Maroša Žilinku na vyslovenie nesúladu viacerých ustanovení zákona o meste Košice s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, za účasti vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania. Informovala o tom hovorkyňa ÚS SR Martina Ferencová.
Súd pred rokom pozastavil účinnosť
ÚS SR prijal na ďalšie konanie podnet Žilinku týkajúci sa zákona o meste Košice v celom rozsahu zhruba pred rokom, rovnako vtedy pozastavil účinnosť viacerých ustanovení dotknutého zákona. Išlo o časť, kde sa hovorí o tom, že mestské časti vytvára, zrušuje, zlučuje alebo rozdeľuje mesto štatútom, a na prijatie týchto zmien je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov mestského zastupiteľstva. Návrh na zmenu štatútu v tejto veci ale nemožno predložiť na rokovanie v poslednom roku pred riadnymi voľbami do orgánov samospráv. ÚS SR taktiež v júni 2025 pozastavil ďalšie odseky zákona.
Odborníci predstavili tri scenáre pre Košice, najvhodnejší model ušetrí milióny eur - FOTO
„Uznesenie podľa odseku 2 nadobudne účinnosť ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí, ak sa Rada starostov do 60 dní odo dňa jeho schválenia neuznesie na jeho odmietnutí. Ak Rada starostov uznesenie podľa odseku 2 odmietne, môže ho mestské zastupiteľstvo opätovne prerokovať a trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov mestského zastupiteľstva prijať. V takom prípade uznesenie podľa odseku 2 nadobudne účinnosť ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí aj napriek jeho odmietnutiu Radou starostov. Opätovne prijaté uznesenie podľa odseku 2 Rada starostov nemôže odmietnuť,“ píše sa v ustanoveniach, ktoré Žilinka napadol, s tým, že ak mestské zastupiteľstvo uznesenie o zmene štatútu do 60 dní od jeho odmietnutia Radou starostov opätovne neprijme, rovnaký návrh možno predložiť až v ďalšom volebnom období.
Žilinka konal na podnet mestkých zastupiteľov
Podrobné vymedzenie územia mestských častí ustanoví štatút. Zmeny hraníc mestských častí iné ako podľa odseku 2 schvaľuje mestské zastupiteľstvo uznesením, ktoré nadobudne účinnosť, ak ho schvália miestne zastupiteľstvá všetkých územne dotknutých mestských častí trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, uvádza ďalší odsek, ktorý vtedy ÚS SR pozastavil. Pozastavenie sa týkalo aj časti zákona, ktorá hovorí o tom, že Rada starostov môže odmietnuť uznesenie zastupiteľstva týkajúce sa zmeny štatútu k mestským častiam. Vo zvyšnej časti návrhu na pozastavenie účinnosti ÚS SR nevyhovel.
Ústavný súd rozhodol o nezákonnosti časti zákona o Bratislave, ktorý sa týka volieb do mestského zastupiteľstva
Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal podnet na začatie konania na ÚS SR v súvislosti s právnou úpravou týkajúcou sa mestských častí mesta Košice vo februári minulého roka, napadol vtedy na ústavnom súde viaceré ustanovenia zákona o meste Košice, a to na podnet 14 mestských častí.
Košičania stratili priame právo rozhodovať
Podnet generálneho prokurátora sa týka preskúmania súladu daných ustanovení s ústavou a Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Navrhol aj pozastavenie ich účinnosti. Bol toho názoru, že napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných, keďže zákonodarca napadnutou právnou úpravou odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende, hoci všetci ostatní obyvatelia s trvalým pobytom na území Slovenska, a to vrátane mestských častí Bratislavy, majú zachované právo rozhodovať o týchto otázkach v referende, ktoré je formou priamej demokracie.
Jaroslav Polaček plánuje opäť kandidovať na post primátora Košíc - FOTO
V tom čase prebiehala debata o viacerých návrhoch na racionalizáciu počtu košických mestských častí. Napokon bola nedávno v parlamente schválená novela zákona o meste Košice z dielne poslancov Igora Šimka (Hlas-SD) a Andreja Sitkára (Smer-SD). Do návrhu pribudol inštitút referenda, podľa neho by mesto Košice mohlo po dohode s mestskými poslancami a starostami pripraviť alternatívny model územného členenia. O takto pripravenom návrhu by následne obyvateľstvo metropoly východu rozhodovalo v referende.
Zároveň sú podmienky návrhu nastavené tak, že maximálny počet mestských častí by nemohol byť viac než desať a najmenšia z nich by nemala mať menej ako päťtisíc obyvateľov, aby bol zachovaný cieľ racionalizácie a efektívnejšieho fungovania samosprávy. Ak takýto návrh nebude pripravený, prípadne nebude schválený v referende, do určitého času, automaticky sa počet mestských častí zníži zo súčasných 22 na štyri, ktoré kopírujú súčasné okresy Košice I až Košice IV.
