Popredný slovenský historik a archeológ Michal Slivka približuje ako sa vyvíjali naše hrady a ich architektúra, ako v nich vyzeral bežný život a dotkne sa aj zakorenených mýtov a predstáv.
Archeológ Pieta: Príbehy najväčších slovenských archeologických objavov, ktoré fascinujú aj zahraničie - ROZHOVOR
Slovensko je krajinou hradov, no naše predstavy o nich sú často skreslené romantickými legendami a historickými nepresnosťami. Za typický stredoveký hrad, ktorý plnil obytnú aj obrannú funkciu sa považuje stavba tohto druhu rámcovo do obdobia 11. až 15. storočia Stanislav Janota pripomína, že podľa nemeckých prameňov bolo v Európe až 40 tisíc stredovekých hradov.
Michal Slivka dopĺňa, že na našom území sa od druhej polovice 8. storočia nachádzali drevozemné obranno-obytné stavby, ktoré prípadne mali čelný kamenný múr – slovanské hradiská. O murovaných hradoch u nás môžeme hovoriť od druhej polovice 12. storočia. Tieto projekty k nám prichádzali zo západnej Európy, cez Nemecko, predovšetkým z ich materskej oblasti z Francúzska.
Stanislav Janota pripomína, že s týmto obdobím sa viaže mýtus o plienení dnešného územia Slovenska pri tatárskych vpádoch, pretože sa to týkalo hlavne územia súčasného Maďarska au nás môžeme hovoriť, len o malom oblasti Zemplína.
Docent Slivka súhlasí, že „s tou romantickou predstavou o Tatároch na Slovensku, sa konečne musíme s ňou nejako rozlúčiť.“
Janota však uznáva, že tatársky vpád bol dôležitým predelom, pretože znamenal veľký príliv obyvateľstva za západnej Európy – z oblasti dnešného Belgicka, Holandska, Nemecka aj Talianska, čo zrejme silne ovplyvnilo aj spôsob stavby hradov.
V dozviete sa dozviete aj to:
- čo boli základné prvky typického stredovekého hradu
- prečo nemali nemali niektoré hradné veže na prízemí vchod
- aký vplyv na výstavbu hradov v Uhorsku mala sobášna politika
- aká je typológia hradov a aké funkcie plnili
- či hrad potreboval stavebné povolenie
- či boli stredoveké hrady priestrannými a luxusnými sídlami
- aký bol jedálny lístok a kultúra obyvateľov hradov
