Archeologické výskumy na Slovensku priniesli v posledných rokoch významné objavy, ktoré rozširujú poznanie o našich najstarších dejinách a doslova prepisujú učebnice dejepisu. Pri mnohých najvýznamnejších z nich stál archeológ Karol Pieta, v médiách niekedy označovaný aj ako „slovenský Indiana Jones“.
V rozhovore pre SITA priblížil časy, keď bola archeológia na Slovensku ešte v plienkach, ale aj aktuálne výskumy, ktoré prebiehajú s pomocou moderných technológií.
V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa ešte nepoužívali geofyzikálne metódy ani snímkovanie terénu s pomocou systému LIDAR, ktorý oskenuje povrch zeme, odfiltruje stromy a pomáha tak nájsť potenciálne archeologické náleziská. Významné keltské nálezisko Havránok na Liptovskej Mare, kde dnes turisti nájdu vôbec prvý archeoskanzen na Slovensku, odhalilo svoje najväčšie poklady vďaka šťastnej náhode a omylu robotníkov.
„Robotníci prišli po prvý raz do práce omylom o deň skôr a keďže sa chceli zavďačiť novým chlebodarcom, tak sa hneď pustili do kopania. Mysleli si, že treba hlboko a usilovne kopať, nuž zobrali krompáče a vykopali veľkú jamu na mieste, kde sme vôbec neplánovali vykopávky. Keď som prišiel a zalamoval rukami, zistil som, že sa dokopali do keltského obetiska, o ktorom sme ani netušili,“ povedal zástupca riaditeľa Archeologického ústavu v Nitre Karol Pieta. Výskum na Liptovskej Mare tento rok oslavuje svoje jubileum – 60 rokov.
Nálezy z Bojnej prepisujú učebnice dejepisu
Jedným z najvýznamnejších objavov posledných desaťročí je hradisko v Bojnej v okrese Topoľčany, kde archeológovia odkryli mimoriadne zachované veľkomoravské nálezy z 9. storočia.
Pieta lokalitu označil za „historickú konzervu“, keďže po násilnom zániku začiatkom 10. storočia zostalo miesto po dlhé stáročia nedotknuté, neobývané. „Je to podobné ako Pompeje – náhle zaniknuté miesto, ktoré sa zachovalo v stave z konkrétneho historického okamihu,“ priblížil. Výskum v Bojnej trvá už približne 20 rokov a priniesol viacero významných nálezov, vrátane unikátneho zvona či pozlátených plakiet s nápismi, ktoré pravdepodobne tvorili súčasť prenosného oltára.
Odborníci sa domnievajú, že mohli vzniknúť v severnom Taliansku okolo roku 800. Nálezy dokazujú, že koncom 9. storočia bolo medzi obyvateľmi regiónu kresťanstvo už značne rozšírené. „Symbol kríža nachádzame v Bojnej už aj na predmetoch každodennej potreby – na opaskoch, nádobách či zbraniach, kde plnil ochrannú funkciu,“ vysvetlil archeológ.
Výskum v Bojnej naďalej pokračuje a stále prináša nové a nové pozoruhodné nálezy. Významnú minulosť tohto miesta priblíži v blízkej budúcnosti archeoskanzen, ktorý tu plánuje vybudovať obec Bojná s odbornou pomocou Archeologického ústavu SAV v Nitre.
„Slovenský Tutanchamon“ – knieža z Popradu
Pozornosť laickej i odbornej verejnosti na Slovensku aj v zahraničí vzbudil aj unikátny nález v úplnosti zachovalej drevenej germánskej hrobky zo 4. storočia v Poprade, ktorá bola náhodne objavená v roku 2005 pri výstavbe priemyselnej haly. „Nikto z nás predtým nič podobné nevidel,“ podčiarkol Pieta.
Drevená komorová hrobka s vybavením je podľa odborníkov unikátom v európskom meradle. Archeológovia tu našli napríklad drevené lôžko antického typu vyrobené z tisového dreva, sústružený okrúhly stolík či kožu a textil, patriace k výbave hrobky.
Celá konštrukcia s hmotnosťou približne 12 ton bola prevezená do špecializovaných laboratórií v nemeckom meste Schleswig, kde ju takmer dve desaťročia konzervovali a skúmali. Podľa výsledkov výskumu, na ktorom sa okrem slovenských odborníkov podieľali špecialisti z viacerých krajín, patril hrob približne 20-ročnému mužovi vysokému asi 177 centimetrov. Z jeho kostry sa zachovala len časť.
„Príčinu jeho smrti nevieme, ale jedným z veľkých objavov – v tomto prípade dánskych špecialistov – bolo zistenie, že trpel hepatitídou typu B, na ktorú možno aj zomrel,“ hovorí Pieta.
Ako dodal, z výsledkov izotopových analýz vyplynulo, že zomrelý pochádzal spod Tatier, ale podľa stravovacích návykov sa pohyboval aj niekde v Stredomorí, možno v súvislosti s žoldnierskymi vojskami. Ako kniežací syn mohol byť napríklad rukojemníkom pri rímskom cisárskom dvore.
Komorové hroby s mimoriadne bohatou výzdobou sú v Európe známe. Drevená architektúra či jej mobiliár, teda vnútorné vybavenie hrobiek, sa však nikde inde nezachovali, pretože podliehajú rozkladu v pôde. V prípade nálezu v Poprade išlo o výnimočnú zhodu okolností. Hrobová komora bola vybudovaná v päť metrov hlbokej jame v nepriepustnej pôde.
Po dodatočnom násilnom otvorení hrobu pri jeho vykradnutí krátko po pohrebe sa hrobka postupne naplnila vodou. „V bahne a vo vode sa drevo a iné organické materiály fantasticky zachovali,“ poukázal Pieta. Modernú stálu expozíciu tohto unikátneho objavu dnes môžu návštevníci vidieť v Podtatranskom múzeu v Poprade.
120 pravekých kostier bez hláv z osady staršej ako egyptské pyramídy
Živý ohlas medzi odborníkmi i medzi verejnosťou vzbudili aj výsledky dlhoročného archeologického výskumu vo Vrábľoch neďaleko Nitry, na ktorom Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied spolupracuje s univerzitou v nemeckom meste Kiel.
Archeológovia tu po viacero rokov skúmajú rozsiahlu osadu z mladšej doby kamennej zo 6. tisícročia pred naším letopočtom. Znamená to, že táto jedna z najväčších pravekých osád v strednej Európe s viac ako 300 domami je staršia ako egyptské pyramídy. Zaujímavosťou je, že na dne obranných priekop po obvode osady sa doteraz našlo viac ako 120 ľudských kostier, ktoré sú až na pár výnimiek všetky bez hlavy.
Podľa odborníkov ide o mimoriadne zriedkavý jav, ktorý je predmetom intenzívneho vedeckého skúmania. Antropológovia sa domnievajú, že hlavy mohli byť oddeľované rituálne, no presný dôvod tohto javu zatiaľ nie je známy. Mnohé napovedia prebiehajúce genetické výskumy.
„Pohybujeme v dobe zhruba pred dvoma tisícročiami, kde náčelníci hrdo rozprávali o víťazných bitkách a hlavy svojich nepriateľov si demonštratívne napichovali na ohradách pri svojich príbytkoch. Tak možno aj to je jedna z predstáv, kde tie hlavy mohli skončiť,“ podotkol Pieta.
V rozhovore sa tiež dozviete:
- aké boli podmienky archeologických výskumov za komunizmu
- prečo obetovali Kelti na Liptove ľudí
- čo všetko vynašli Kelti
- ako je na tom Slovensko v oblasti výstavby archeoskanzenov
- ak objavujú archeológovia náleziská
- na čo sa aktuálne sústreďuje výskum v Bojnej
- aký je príbeh nálezu hrobky z Popradu
- na čo sa zameriava výskum slovenských archeológov v Kuvajte
- ako vyzerá bežný deň slovenského archeológa v Kuvajte
- aký je jeho najobľúbenejší archeologický nález, ktorý sa mu podarilo počas rokov objaviť
- kde všade v umení či knihách sa už objavili námety z významných slovenských archeologických nálezov?
