Sociálny dialóg medzi vládou a zamestnávateľmi a odborármi počas pandémie viazne. V tlačovej správe to tvrdí Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Podľa zamestnávateľov to dokazujú výsledky Indexu kvality sociálneho dialógu (IKSD), ktorý zostavili experti RÚZ.
Viac o téme: Koronavírus
Ide pritom o pilotný projekt, ktorý prvýkrát komplexne meria kvalitu sociálneho dialógu, a to z hľadiska jeho intenzity a dosiahnutých výsledkov. Cieľom indexu je dokázať, že sociálny dialóg sa v súčasnosti nerealizuje už len ako akási tradícia, no naopak, zohráva dôležitú úlohu v súčasnom demokratickom procese.
Päť hodnotených oblastí
IKSD hodnotí efektívnosť a kvalitu tripartitného sociálneho dialógu na základe 28 ukazovateľov rozdelených do piatich hodnotených oblastí, a to intenzita sociálneho dialógu, pracovné podmienky, vitalita trhu práce, kvalita legislatívy a kvalita podnikateľského prostredia.
Sociálni partneri majú k návrhu Matovičovho rozpočtu viacero pripomienok
Celkové výsledky indexu sú prezentované na 100-bodovej stupnici. Slovensko za rok 2020 dosiahlo v indexe hodnotenie 52,6 bodov. V porovnaní s hodnotením predchádzajúcich rokov tak ide o zhoršenie. Pre porovnanie, v roku 2019 dosiahol index hodnotu 56,7 bodov a v roku 2018 hodnotu 56,8 bodov.
Sociálni partneri sa stretli iba dvakrát
Zhoršenie naša krajina zaznamenala najmä v hodnotení intenzity sociálneho dialógu. Zatiaľ čo od roku 2012 zasadala tripartita na Slovensku priemerne desaťkrát ročne, vlani sa sociálni partneri spoločne stretli len dvakrát.
„Na to, aby mohol byť sociálny dialóg skutočne kvalitný, musí sa v prvom rade uskutočňovať. Pandémia ochorenia COVID-19 a s ňou súvisiace obmedzenia mali v roku 2020 zásadný vplyv aj na sociálny dialóg na tripartitnej úrovni. V legislatíve sa však toto utlmenie neprejavilo, Republiková únia zamestnávateľov totiž napriek pandémii pripomienkovala návrhy zákonov v rovnakej miere ako v roku 2019,“ vysvetľuje prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Neuspokojivá procesná stránka legislatívy
Významný vplyv na medziročný prepad indexu však malo aj zhoršenie v kvalite prijímanej legislatívy. Do veľkej miery ide podľa RÚZ o výsledok častých a sporných úprav, a to najmä v prípade Zákonníka práce a daňových zákonov. Pandémia však v tomto prípade len prispela k nárazovému zvýrazneniu dlhodobo nepriaznivého trendu.
Vláda komunikuje o opatreniach zmätočne a neraz drží ľudí v chaose, ale jej komunikácia je iná ako za Matoviča
„Pracovnoprávna legislatíva ukladá neúmerné množstvo povinností, v ktorých majú najmä malí zamestnávatelia problém sa zorientovať. Okrem toho sa navyše často mení a počet strán kľúčovej legislatívy a jej regulačného bremena neustále rastie. Značne neuspokojivá je preto aj procesná stránka prijímania legislatívy,“ povedal prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Víta však kontinuálnu aktivitu ministerstva hospodárstva smerujúcu k znižovaniu administratívnej záťaže pre podnikateľov a zamestnávateľov cez implementácie množstva aj menších zmien v legislatíve.