Kto je vlastne Robert Fico a čo všetko prispelo k jeho premene z mladého ľavičiara na súčasného nacionalistického populistu v podcaste Konzervatívna kaviareň rozoberajú Stanislav Janota a Daniel Lukáč.
Stanislav Janota pripomenul hodnotenia Roberta Fica v rôznych životných a politických etapách. Od mladého „presvedčeného marxistu“ v 80. rokoch, cez „právnického technokrata“ a proeurópskeho sociálneho demokrata v 90. rokoch, až po hľadanie „tretej cesty“ po vzore Tonyho Blaira pri zakladaní Smeru.
Zlom vo vnímaní súčasného premiéra však nastal po roku 2006, kedy vstúpil do vlády s dvojicou nacionalistických strán a najmä počas migračnej krízy v roku 2015. Podľa Janotu sa vtedy Fico vyprofiloval ako „prefíkaný antimigračný politik“, ktorý dokázal uspokojiť protimigračný postoj časti slovenskej spoločnosti a zároveň formálne plniť požiadavky EÚ tak, aby Slovensko nebolo vnímané ako „čierna ovca“.
Daniel Lukáč dopĺňa, že dnešný Fico už definitívne zahodil masku stredového politika. „Dnes je to v podstate radikálne populistický politik národno-socialistického typu,“ konštatuje Lukáč s tým, že premiér zrejme pochopil, že doba si vyžaduje ostrejšiu rétoriku.
Subjektívna vendeta a objektívne trendy
Diskutéri sa zhodli, že za Ficovou radikalizáciou stoja dva typy faktorov. Medzi subjektívne dôvody patrí snaha predchádzajúcej vládnej garnitúry Matoviča a Hegera využiť prostriedky trestného práva proti Ficovi ako lídrovi vtedajšej opozície.
Putin je najväčší babrák ruskej histórie, tvrdí Daniel Lukáč v Konzervatívnej kaviarni - VIDEO
Lukáč považuje tento pokus vtedajšej exekutívy za „najväčší fail… a nehoráznosť“, ktorá je príznačná skôr pre diktátorské režimy. Robert Fico sa podľa neho cítil poškodený a dnes tento pocit pretavuje do politickej odvety.
Objektívnymi trendmi, na ktorých sa Fico „zviezol“, bol odpor časti verejnosti voči covidovým opatreniam a neskôr postoj k vojne na Ukrajine. „Fico na to šikovne nastúpil,“ hovorí Lukáč o období pandémie koronavírusu a dodáva, že podobne pragmaticky využil aj proruské nálady časti voličov po vypuknutí konfliktu na Ukrajine.
Zbabraná trestná novela a hrozba odvety
Napriek tomu však podľa Lukáča nie je na úrovni Orbána. Maďarský premiér je podľa jeho mienky „nebezpečný politik“ žijúci mimo reality, zatiaľ čo Fico, hoci má rád luxus, zatiaľ do pozície „orientálneho diktátora“ neklesol.
Kritike neunikla ani, podľa diskutérov, zle zrealizovaná reforma trestnej politiky. Stanislav Janota priznal, že priblíženie nášho trestného práva západoeurópskym štandardom bolo potrebné a žiadané. Výsledok však označili za katastrofu.
Podľa Lukáča arogantný spôsob, akým vláda presadzovala zmeny bez odbornej diskusie s justičnou obcou, pripravil pôdu pre návrat ešte väčšieho radikalizmu v budúcnosti. Po ďalších voľbách sa môžu do systému vrátiť „radikálno-revolučné elementy“ z prostredia bývalej špeciálnej prokuratúry a NAKA, ktorých budú hnať túžbu po vendete.
Ekonomika: Od tigra k improvizácii
Diskusia sa krátko dotkla aj ekonomickej oblasti, keďže Slovensko sa z niekdajšieho ekonomického tigra z čias Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša, počas Ficových vlád postupne zmenilo na krajinu, málo naklonenú podpore podnikania.
Janota si všíma, že vláda vníma ekonomiku ako „nerastúci koláč“, z ktorého sa snaží agresívne ukrojiť čoraz viac pre svoje sociálne balíčky. Daniel Lukáč súčasné riadenie ekonomiky nazýva „ekonomickou improvizáciou“ bez vízie.
Varovným signálom je odchod firiem (napr. Samsung) a presun aktívnych ľudí napríklad do Česka, kde sú náklady na prácu a daňové zaťaženie výrazne nižšie.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- prečo Robertovi Ficovi nevyšla stávka na Donalda Trumpa.
- v čom spočíva „leninský princíp“ spravodlivosti, ktorý podľa Lukáča uplatňuje súčasná opozícia a médiá.
- prečo je podľa oslobodenie Dušana KováčikaNajvyšším súdom dobrou správou.
- ako slovenské úrady svojou agresivitou a sankčným prístupom dusia ekonomickú aktivitu
