Slováci sa testovali hlavne kvôli certifikátu do práce, nedôvera k vláde ovplyvnila účasť

COVID 19: Testovacie miesto na Letisku Bratislava
Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel

Najvyššia účasť na skríningovom testovaní bola medzi pracujúcimi, ktorí nepracovali z domu a potrebovali negatívny certifikát na cestu do práce. Ich účasť na testovaní bola 86,5 percent. Vysoká účasť, a to 69,5 percenta, bola aj medzi respondentmi, ktorí nepracovali alebo boli na homeoffice.

Vyplýva to zo siedmej vlny výskumu „Ako a máte, Slovensko?“, ktorý iniciovali prieskumná spoločnosť Mnforce, komunikačná agentúra Seesame, Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV. Prieskum uskutočnili medzi 28. januárom 2020 a 2. februárom 2021. V tomto období skončila prvá vlna celoplošného testovania a začínala druhá v najviac zasiahnutých regiónoch. V tlačovej správe o tom informovala Michaela Lukovičová z agentúry Seesame.

Dôvera vo vládu ovplyvnila účasť na testovaní

Výskum tiež ukázal silnú naviazanosť účasti na celoplošnom testovaní na postoj respondentov k postupu vlády a schvaľovaniu jej krokov pri zvládaní epidémie. Podobne silným faktorom účasti na testovaní je tiež deklarovaná dôvera vo vládu. Teda respondenti, ktorí vláde menej dôverujú, sa zároveň menej často dali testovať.

Viac o téme: Koronavírus

Až 94,4 percenta ľudí, ktorí sú veľmi spokojní s počínaním vlády pri zvládaní epidémie, sa na testovaní zúčastnilo. Naopak 36,8 percenta ľudí, ktorí sú veľmi nespokojní, sa ho nezúčastnili.

Celkovo sa na testovaní zúčastnili častejšie mladší respondenti, ktorí tvrdia, že dodržiavajú protipandemické opatrenia a respondenti, ktorí dôverujú krokom vlády. Dôležitá je aj súvislosť s obavami z epidémie – tí čo sa obávajú viac, sa častejšie zúčastnili na testovaní,“ konštatuje sa v prieskume.

Vláda musí nariadenia dobre odôvodniť

Najčastejšou deklarovanou príčinou neúčasti na testovaní bolo vek vyšší ako 65 rokov alebo už prekonané ochorenie COVID 19. Ide teda o respondentov, pre ktorých testovanie nebolo povinné. Ako druhú najčastejšou príčinou respondenti uvádzali nedôveru vláde a jej epidemiologickým opatreniam, treťou najčastejšou príčinou bola odpoveď „nevychádzam veľmi medzi ľudí, nemám sa kde nakaziť“. Obavami z nákazy pri testovaní odôvodnilo svoju neúčasť iba 5,5 percenta respondentov.

Skutočnosť, že účasť na celoplošnom testovaní súvisela aj s postojom k dodržiavaniu opatrení naznačuje, že medzi netestovanými sú častejšie tí respondenti, ktorí sú celkovo vlažnejší k dodržiavaniu karanténnych opatrení.“ zhodnotil Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV. Podľa Barbary Lášticovej z ústavu výskumu sociálnej komunikácie výsledky prieskumu potvrdzujú, že dodržiavanie opatrení súvisí so spokojnosťou s tým, ako vláda manažuje pandémiu a s dôverou k vláde. „Preto je kľúčové, aby vláda komunikovala opatrenia tak, aby boli zrozumiteľné, dobre odôvodnené, a aby táto komunikáciu dôveru vo vládu a epidemiologické opatrenia neoslabovala“, uzavrela.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie MnforceSAV Slovenská akadémia viedSeesame