BRATISLAVA 18. apríla (WEBNOVINY) – Dĺžka skúšobnej lehoty po novelizácii Zákonníka práce nakoniec nebude závisieť od mzdy zamestnanca. Rezort práce a sociálnych vecí totiž počas rokovania Hospodárskej a sociálnej rady ustúpil od svojho zámeru, aby sa mesačná skúšobná lehota vzťahovala na zamestnanca so mzdou do 1,7-násobku minimálnej mzdy, čo je približne 539 eur.
„Zamestnanec bude mať najviac trojmesačnú skúšobnú lehotu,“ povedal minister práce. V prípade vedúcich zamestnancov by mohla byť skúšobná lehota potenciálne až 6 mesiacov. „S týmto návrhom súhlasili všetci sociálni partneri,“ povedal. Rozpor však podľa neho nastal pri možnosti vyjednávania v rámci kolektívnych zmlúv. „Navrhujeme a zotrvávame na tom, aby v rámci kolektívneho vyjednávania bolo možné štandardnú skúšobnú lehotu predĺžiť najviac o tri mesiace,“ povedal Mihál.
Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Jozef Špirko je s doterajším rokovaním o návrhu novely Zákonníka práce nespokojný. „Ministerstvo ako keby rezignovalo na riešenie tých pálčivých bodov, ktoré by mali pomôcť vytvárať nové pracovné miesta a ako keby sa snažilo príliš vychádzať v ústrety odborárom,“ povedal. Podľa neho by sa mali rešpektovať pripomienky zamestnávateľov, keďže tí vytvárajú pracovné miesta. „Naše návrhy sa neberú dostatočne vážne,“ dodal Špirko.
Pri normovaní spotreby práce minister ustúpil odborárom
Normovanie spotreby práce by malo byť naďalej možné len po dohode so zástupcami zamestnancov. „Ak dohoda o normách spotreby nenastane, rozhodne inšpektorát práce tak, ako je to v súčasnosti“ uviedol minister. Tripartita tiež podľa neho vylepšila inštitút prejednávania noriem bezpečnosti práce. „Zmiernili sme doterajší návrh a dohodli sme sa na tom, že aj naďalej sa predpisy o bezpečnosti vo firmách budú musieť dohodnúť so zástupcami zamestnancov,“ povedal Mihál. Ak sa zamestnávatelia so zástupcami zamestnancov nedohodnú, aj v tejto otázke rozhodne inšpektorát práce.
Za problematický bod návrhu novely Zákonníka práce považuje minister definovanie závislej práce. Odborári podľa neho trvajú na tom, aby sa súčasná definícia závislej práce zmenila. Ako dôvod podľa Mihála uvádzajú zneužívanie tejto „zlej definície“. Rezort práce však od zmeny definovania závislej práce ustúpil po rozporových konaniach so zamestnávateľmi. „Tí argumentovali tým, že súčasná definícia závislej práce bola veľmi tvrdo a korektne dohodnutá ešte v roku 2007,“ skonštatoval Mihál.
Zákonník práce by mal aj naďalej garantovať pracovníkom minimálnu mzdu. Namiesto viacerých rôznych výšok však ponechá len jednu – návrh novely Zákonníka práce totiž predpokladá vypustenie paragrafu o minimálnych mzdových nárokoch, informovalo v piatok ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. O tomto bode však zatiaľ Hospodárska a sociálna rada nerokovala. „Bude to jeden z veľmi problémových návrhov, pretože Konfederácia odborových zväzov dala dosť hlasne najavo svoj zásadný nesúhlas,“ dodal Mihál.