Pri príležitosti 40. výročia černobyľskej jadrovej katastrofy ukrajinský prezidentVolodymyr Zelenskyj v nedeľu obvinil Rusko z „jadrového terorizmu“, keď svojou inváziou na Ukrajine „opäť privádza svet na pokraj človekom spôsobenej katastrofy“.
Nukleárny teror
V príspevku na sociálnych sieťach, ktorým si pripomenul tragické výročie, upozornil že ruské drony a rakety pravidelne prelietavajú ponad Černobyľskú elektráreň, pričom jedna z nich minulý rok zasiahla jej ochranný obal.
Forty years ago, the world faced one of the largest nuclear disasters – the fourth reactor of the Chornobyl Nuclear Power Plant exploded. A significant amount of radioactive material was released. Hundreds of thousands of people have been dealing with the consequences of that… pic.twitter.com/oGNrShuo14
— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) April 26, 2026
„Svet nesmie dovoliť, aby tento jadrový terorizmus pokračoval, a najlepším spôsobom (ako to dosiahnuť) je prinútiť Rusko zastaviť svoje bezohľadné útoky,“ dodal.
Darcovia schválili 30 miliónov eur na prípravu opráv ochranného štítu v Černobyle
Ukrajinské úrady medzitým oznámili, že pokračujúce ruské útoky si v nedeľu vyžiadali tri ľudské životy a najmenej štyroch zranených.
Jadrový oblak na Európou
Výbuch v jadrovej elektrárni v Černobyle 26. apríla 1986 bol najhoršou civilnou jadrovou katastrofou v dejinách, ktorá si vyžiadala tisíce ľudských životov, hoci presné počty obetí sa líšia. Správa OSN z roku 2005 odhaduje počet potvrdených a predpokladaných úmrtí v troch najviac postihnutých krajinách na 4-tisíc, kým organizácia Greenpeace v roku 2006 odhadla celkový počet obetí katastrofy takmer na 100-tisíc.
Slovenské elektrárne spustili sériu o Černobyle, chce priblížiť historické súvislosti havárie - VIDEO
Vysokým dávkam radiácie bolo vystavených približne 600 000 tzv. „likvidátorov“, teda ľudí, ktorí sa podieľali na čistiacich operáciách po nehode. Jadrový oblak sa rozšíril nad väčšinu Európy, pričom najsilnejšie zasiahnuté boli Ukrajina, Bielorusko a Rusko, ktoré sa nachádzali najbližšie k elektrárni, Poľsko, Slovensko, Česko, Rakúsko, Maďarsko, Škandinávia (najmä Švédsko), ako aj časti Nemecka, Francúzska, Talianska a Balkánu.
Prvé merania mimo vtedajšieho Sovietskeho zväzu pochádzali zo Švédska, ktoré ako prvé upozornilo svet na haváriu, keďže komunistické úrady ju spočiatku tajili.
