Stanislav Janota pripomína tragické udalosti, ktoré pre niekoľkými mesiacmi otriasli verejnou mienkou – vraždu Charlieho Kirka a napadnutie Quentina Deranqua. Obaja boli v médiách často vykresľovaní ako extrémisti, hoci podľa Janotu išlo o ľudí, ktorí sa snažili o dialóg v rozdelenej spoločnosti. Janota v tejto súvislosti opísal proces radikalizácie ako „schodisko“, po ktorom človek kráča.
Podľa jeho slov sa to začína nenápadne: „Ľudia si najskôr začnú čítať a pozerať tie informácie, ktoré podporujú ich rodinný alebo skorší názor na vec… postupne vylučujú kontakt s ľuďmi, ktorí majú presne opačný názor“. Tento proces končí dehumanizáciou protivníka, kedy druhú stranu nevnímame ako ľudí s iným názorom, ale ako „nositeľov diabolstva“, ktorých odstránenie je ospravedlniteľné pocitom vlastného ohrozenia.
Americké zrkadlo a zlyhanie elít
Daniel Lukáč poukázal na to, že tento fenomén najviditeľnejšie prebieha v USA, kde proti sebe stoja dva „mesiášske“ tábory: hnutie MAGA a progresívne elity. Lukáč kritizuje najmä postoj vzdelanejších vrstiev, ktoré majú pocit, že sú múdrejšie než zvyšok populácie a majú právo ľuďom určovať, ako majú žiť. Práve tento postoj časti elít bol, podľa jeho mienky, spúšťačom radikálne konzervatívneho hnutia MAGA.
„Takáto rozdelená spoločnosť nevzniká zdola, vzniká zhora,“ upozorňuje Lukáč. Podľa neho sú to politici a mienkotvorné médiá, ktoré cez „podprahové informovanie“ vytvárajú nálepky radikálov, čím nepriamo ospravedlňujú násilie páchané na názorových oponentoch.
Paradox Stevena Pinkera: Násilia ubúda, nie pribúda
Hoci nás správy denno-denne bombardujú tragédiami, Stanislav Janota v rozhovore pripomenul prelomové dielo Stevena Pinkera. Štatistiky sú neúprosné: od stredoveku klesol počet vrážd v západnej Európe 20 až 50-násobne. Tento trend pokračuje aj dnes – celosvetovo klesol počet vrážd za posledných 30 rokov o 20 %.
Hlavným motorom znižovania násilia je podľa neho demografická zmena a s ňou spojený pokles podielu mladých mužov v obyvateľstve.
Prekvapivo pozitívne čísla vykazuje aj Slovensko. „Keď na Slovensku kleslo percento mladých mužov vo veku 15 až 30 rokov o 20 %, klesol počet vrážd o 50 %. Mali sme tu 140 vrážd priemerne ročne, máme nejakých 70,“ uviedol Janota.
Prečo sa teda bojíme?
Ak je svet bezpečnejší, prečo pociťujeme čoraz väčší strach? Daniel Lukáč vidí vinníka v nadbytku informácií a „alarmizme“. „Máme príliš veľa informácií a vyhodnocujeme to tak, že sa cítime ohrozenejší… Tie informácie jednoducho prinášajú nejaké emócie ľuďom a tie informácie sú ten alarmizmus, ktorý sa šíri všeobecne v tej spoločnosti,“ vysvetľuje.
Ako príklad uviedol reakciu na pandémiu COVID-19, ktorú označil za hystériu z oboch strán. Kým jedna strana podliehala prehnanému strachu pri relatívne nízkej smrtnosti (0,2 %), druhá strana sa v reakcii na tlak stala „zarytými antivaxermi“, čo Lukáč považuje za rovnako nenormálnu reakciu.
Smerom k optimizmu
Napriek hlbokým priepastiam v spoločnosti rozhovor končí optimisticky. Janota aj Lukáč sa zhodujú, že ľudstvo sa má objektívne stále lepšie a lepšie – bohatstvo rastie, absolútna chudoba sa zmenšuje a násilie ustupuje. Kľúčom k prekonaniu radikalizácie je podľa nich pokora, ochota priznať si chybu a návrat k osobnej diskusii tvárou v tvár, mimo bublín sociálnych sietí.
„Dúfam, že aj našich divákov som presvedčil, že sa máme dobre… a že žijeme ten najkrajší svet, aký je len možný,“ uzavrel diskusiu Stanislav Janota.
V rozhovore sa dozviete aj:
- Prečo sa radikalizácia začína vyhýbaním sa politickým debatám v rodine.
- Prečo je hnutie QAnon považované za psychopatické a aké bizarné teórie o „elitách“ vyznáva.
- Aký je skutočný vplyv demografie na kriminalitu a prečo úbytok mladých mužov priamo súvisí s poklesom počtu vrážd.
- Pohľad na nemecké kriminálne štatistiky: Aká je realita kriminality prisťahovalcov v porovnaní s domácou populáciou pri zohľadnení veku a pohlavia.
- Prečo vzdelaní ľudia neradi priznávajú chybu a ako to prispieva k paralýze spoločenského dialógu.
- Informačná presýtenosť: Ako správa o lavíne v Taliansku vyvoláva strach u ľudí vzdialených stovky kilometrov.
