Prístupový proces krajín západného Balkánu musí napredovať, európska budúcnosť našich susedov je v záujme Slovenska i celej EÚ.
Uviedol to v piatok minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Wlachovský na konferencii „Europa – Forum Wachau“ v Dolnom Rakúsku.
Dvadsaťročné čakanie
V diskusnom paneli podľa Komunikačného odboru rezortu našej diplomacie spoločne so šéfmi diplomacií Rakúska, Česka a Chorvátska zdôraznili význam politiky rozširovania Európskej únie ako významného geostrategického nástroja a súčasne vyjadrili podporu dynamickejšiemu pokračovaniu postupnej integrácie krajín západného Balkánu do EÚ.
„Prístupový proces krajín západného Balkánu musí pokračovať a mal by sa zrýchliť. Sme pripravení na posilnený politický dialóg, zdieľanie skúseností pri zavádzaní potrebných reforiem aj prehĺbenie praktickej spolupráce v oblastiach spoločného záujmu,“ vyhlásil Miroslav Wlachovský s tým, že politiku rozširovania považuje za jeden z najúspešnejších projektov EÚ.
Macron vyzval na väčšiu nezávislosť Európy v protivzdušnej obrane, nemali by sme sa tak spoliehať na USA
Európska budúcnosť regiónu juhovýchodnej Európy je podľa Wlachovského v záujme Slovenska i celej EÚ. Na tomto sa krajiny západného Balkánu a štáty Únie zhodli už na spoločnom samite v Solúne pred dvadsiatimi rokmi. Wlachovský je presvedčený, že si nemôžeme dovoliť čakať ďalších dvadsať rokov.
„Zatiaľ čo vskutku správne a opodstatnene podporujeme Ukrajinu, ktorá aj s našou pomocou čelí ruskej agresii, nezabúdame ani na našich susedov na západnom Balkáne. Prístupový proces v sebe nesie obrovský transformačný potenciál, ktorý je na prospech celej Únie,“ dodal šéf slovenskej diplomacie, ktorý zároveň skonštatoval, že je dôležité, aby nestratil na dynamike a aby EÚ ostala otvorená každej krajine, ktorá splní podmienky potrebné pre vstup.
Prebrali Kosovo aj Bosnu
Minister Wlachovský spoločne s partnermi rokoval aj s osobitným vyslancom USA pre západný Balkán Gabrielom Escobarom. Ministri sa spolu s ním venovali najmä situácii v severnom Kosove a téme normalizácie vzťahov medzi Belehradom a Prištinou.
V tejto súvislosti G. Escobar vysoko ocenil aj úsilie a aktivity osobitného predstaviteľa Európskej únie pre západný Balkán Miroslava Lajčáka.
Mimoriadne rokovania s lídrami Kosova a Srbska nepriniesli prielom
Partneri diskutovali aj o vývoji v Bosne a Hercegovine, ktorej vlani v decembri udelili štatút kandidátskej krajiny EÚ.
Ocenili prínos medzinárodnej vojenskej prítomnosti v regióne z hľadiska udržania a posilnenia jeho stability a bezpečnosti – misie KFOR v Kosove a operácie EUFOR Althea v Bosne a Hercegovine, v ktorej dlhoročne pôsobia aj príslušníci Ozbrojených síl SR.