Pokles preferencií po voľbách zaznamenali všetky koaličné strany a v súčasnosti by, aj za pomoci hnutia Republika, ťažko mohli zostaviť novú vládu. Aj keď vyhlasujú, že prieskumom až tak neveria, pravdepodobne sa v straníckych štruktúrach týmto zaoberajú, lebo do nových volieb zostáva ešte asi rok a pol.
Ubrala preferencie konsolidácia?
Poslanec parlamentu za stranu Hlas-SD a predseda ústavnoprávneho výboru Miroslav Čellár v rozhovore pre SITA poukázal, že Smer-SD má možno stabilnejšiu členskú základňu, ktorá dokáže zniesť aj možno niektoré nepopulárne opatrenia. „Možno nám sa práve tie opatrenia, ktoré boli prijaté v rámci konsolidácie, prejavili do preferencií,“ hodnotí.
Poslanec Michelko: Mali sme zarezať rozpočet a padne vláda? - ROZHOVOR
Ako však doplnil, v strane Hlas-SD debatujú o tom, prečo sa nepremietajú do preferencií dôležité veci prospešné pre ľudí, ktoré priniesli. „Máme najdôveryhodnejších ministrov, splnili sme 13. dôchodok, reforma školstva či výstavba nemocníc,“ vymenoval časť toho, čo priniesli.
Podľa slov Čellára sa rozprávajú hlavne o tom, ako vlastne ľuďom stotožniť stranu Hlas-SD s tými opatreniami, ktoré sú práve pre nich. „My máme tie rezorty, ktoré sa najviac týkajú bežných ľudí, školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci a rodina, tak, aby si to stotožnili s našou politickou stranou a aby vedeli, že tí ministri, ktorí sú najdôveryhodnejší v rámci tých prieskumov verejnej mienky, tak sú za stranu Hlas-SD,“ doplnil.
Viac peňazí nechať ľuďom
Na otázku, prečo potom hlasovali za nepopulárne konsolidačné opatrenia, uviedol, že ich bolo treba prijať. „Nebol to náš výrok, keď pán Ódor (Ľudovít, pozn. red.) povedal, že zdedil najhoršie verejné financie v dejinách SR, čiže každá vláda, ktorá by vtedy vznikla, by musela prísť s nejakými opatreniami, jednak na strane štátu, ale aj na tej druhej strane,“ skonštatoval Čellár.
Podľa neho, vo verejnosti sú viac vnímané negatívne témy, keď sa niekomu niečo nepodarí, ale keď sa niečo pozitívne podarí, tak o tom sa až toľko veľa nedočítate. „My sme už aj predtým hovorili, že nemožno iba brať nejaké reštriktívne alebo znižujúce opatrenia, ale že treba ekonomiku trochu rozbehnúť, možno viac peňazí nechať ľuďom v rukách, ktoré potom minú a tým naštartujú ekonomiku a som rád, že aj pán premiér už začal rozprávať o tom, že budúci rok tá konsolidácia musí byť postavená na prorastových opatreniach,“ hovorí.
Čellár verí tomu, že na ministerstve financií to mali logicky vyskladané, že pokiaľ sú nejaké nepopulárne opatrenia, tie musíte urobiť ako prvé, reštriktívne, a potom môžete urobiť nejaké uvoľnenie. Pýtajú sa však, prečo prečo máme o dve miliardy menej v rozpočte vybraných peňazí a veria, že bude niesť niekto za to zodpovednosť.
„V prvom rade sa budeme musieť pýtať pána ministra financií Kamenického, aký analytický inštitút vypočítal to, že tieto opatrenia prinesú toľko peňazí do ekonomiky a prečo sa to nestalo, lebo väčšinou je povedané, že dôvodom je pokles nemeckej ekonomiky,“ povedal Čellár v Štúdiu SITA.
Miroslav Čelár v rozhovore pre SITA hovoril aj to tom:
- prečo ústavnoprávny výbor podporil zákony, ktoré Ústavná súd zrušil, alebo pozastavil
- prečo sa časti používajú skrátené legislatívne konania v parlamente
- či by mali oznamovatelia protispoločenskej činnosti odvahu poukázať na ňu
- čo by znamenalo pre trestné stíhania vypustenie „kajúcnikov“ zo zákona
- aká je situácia vo vládnej koalícii
