Turecké orgány v poslednom čase rozšírili operácie proti podozrivým bunkám Islamského štátu, a to po dvoch súbežných samovražedných bombových útokoch v metropole Ankara z 10. októbra, pri ktorých bolo zabitých vyše 100 ľudí a ktorý pripisujú tejto militantnej organizácii.
Aj keď sa k činom, ktoré v sobotu spáchali zrejme dvaja samovražední atentátnici, zatiaľ nikto neprihlásil, Ankara podozrieva z tohto zločinu prioritne Islamský štát.
Turecký prezident v Bruseli vyhlásil, že sýrska kurdská Strana demokratickej jednoty (PYD) je v spojení so zakázanou Stranou kurdských pracujúcich (PKK).
Vzdušný priestor Turecka narušilo lietadlo MiG-29, ktoré začali následne prenasledovať dve turecké lietadlá F-16 hliadkujúce nad turecko-sýrskou hranicou.
Na slávnostnom podujatí sa okrem kremeľského šéfa Vladimira Putina zúčastnili i turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, palestínsky líder Mahmúd Abbás, kazašský prezident Nursultan Nazarbajev, čečenský vodca Ramzan Kadyrov či hlava ruskej Tatárskej republiky Rustam Minnichanov.
Ďalší útok zosnovali povstalci PKK, ktorí útočili granátometmi a puškami v okrese Silvan v provincii Diyarbakir, kde zabili jedného policajta a ďalšieho zranili.
V Turecku za dva mesiace od volieb nedokázali zostaviť koaličnú vládu. Pozitívne správy neprinášajú ani prieskumy o predčasných voľbách – politická situácia má zostať rovnaká.
Turecko požiadalo o naliehavú schôdzku po tom, čo zintenzívnilo svoju úlohu v boji proti militantom z Islamského štátu. Terčom sa stali v Iraku aj tábory Strany kurdských pracujúcich (PKK).
Mesto Suruč sa nachádza neďaleko sýrskeho mesta Kobané, v ktorom tento rok došlo k ťažkým bojom medzi kurdskými bojovníkmi a militantmi z extrémistickej skupiny Islamský štát.
Turecký prezident vyzval v utorok medzinárodné spoločenstvo, aby na zrušenie rozsudkov smrti udelených na príkaz režimu nastoleného štátnym prevratom podniklo patričné kroky.
Bývalý šéf diplomacie sa tak vyjadril tri dni po hlasovaní, ktorá po takmer 15 rokoch vzalo vládnej Strane spravodlivosti a rozvoja parlamentnú väčšinu.
Výsledok tureckých parlamentných volieb je sklamaním pre prezidenta krajiny Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý dúfal, že jeho strana vo voľbách získa ústavnú väčšinu. Tú chcel následne využiť na výrazné posilnenie svojich právomocí, a teda na zmenu parlamentného systému na prezidentský.
Lídrovi opozície Kemalovi Kiliçdarogluovi sa nepozdáva prezidentský palác, lietadlá, no aj mercedesy. Pri kritike prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana nevynechal ani záchody, ktoré sú podľa neho vykladané zlatom.
Na pietnych obradoch sa zúčastnili prezidenti Ruska a Francúzska ako aj ďalší lídri spomedzi takmer 25 krajín sveta, ktoré doposiaľ uznali udalosti zo začiatku prvej svetovej vojny za genocídu.