Turecko je ochotné poskytnúť Rusku všetky relevantné technické údaje o lete ruského bombardéra a je pripravené normalizovať vzťahy s Ruskom, ak to Moskva chce.
Ruský stíhací bombardér Su-24, ktorý bol na misii na podporu pozemných operácií sýrskej armády voči protivládnym povstalcom, zostrelila v utorok pri hraniciach medzi Sýriou a Tureckom turecká stíhačka typu F-16.
Názory Turecka a USA na PYD sa diametrálne odlišujú: kým USA ich považujú za spojenca v boji proti islamistom, turecká vláda ich podozrieva z napojenia na kurdských povstalcov v Turecku, kde je ich Strana kurdských pracujúcich (PKK) zakázaná a označovaná za teroristickú organizáciu.
Bombové útoky v tureckej Ankare mohli spáchať krajne ľavicoví alebo kurdskí militanti či Islamský štát, tvrdí premiér Ahmet Davutoglu. Premiérov úrad oznámil mená 52 obetí a dodal, že pitvy pokračujú. V nemocniciach stále liečia 246 ranených, z nich 48 sa nachádza na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Vzdušný priestor Turecka narušilo lietadlo MiG-29, ktoré začali následne prenasledovať dve turecké lietadlá F-16 hliadkujúce nad turecko-sýrskou hranicou.
Turecko podľa slov premiéra Ahmeta Davutogla prijalo už viac ako dva milióny utečencov zo Sýrie a Iraku. Kvóty Európskej únie skritizoval a označil ich za smiešne.
Washington vyvíja tlak na Ankaru, aby zohrávala aktívnejšiu rolu v boji proti Islamskému štátu. Náletom tureckých stíhačiek predchádzala ozbrojená potýčka v sýrsko-tureckom pohraničí.
Turecké úrady identifikovali páchateľa útoku v Suruči. Na mieste činu našli vyšetrovatelia hlavu muža a časti ženských končatín, ktoré mohli patriť atentátnikom.
Mesto Suruč sa nachádza neďaleko sýrskeho mesta Kobané, v ktorom tento rok došlo k ťažkým bojom medzi kurdskými bojovníkmi a militantmi z extrémistickej skupiny Islamský štát.
Spojené štáty sa pred tým snažili získať informácie o Hárzím vypísaním odmeny do výšky tri milióny dolárov (2,71 miliónov eur). Po jeho usmrtení bude pre IS ťažšie presúvať zbrane a bojovníkov cez iracké a sýrske hranice.
Bývalý šéf diplomacie sa tak vyjadril tri dni po hlasovaní, ktorá po takmer 15 rokoch vzalo vládnej Strane spravodlivosti a rozvoja parlamentnú väčšinu.
Na pietnych obradoch sa zúčastnili prezidenti Ruska a Francúzska ako aj ďalší lídri spomedzi takmer 25 krajín sveta, ktoré doposiaľ uznali udalosti zo začiatku prvej svetovej vojny za genocídu.