Turecko je ochotné poskytnúť Rusku všetky relevantné technické údaje o lete ruského bombardéra a je pripravené normalizovať vzťahy s Ruskom, ak to Moskva chce.
Ruský stíhací bombardér Su-24, ktorý bol na misii na podporu pozemných operácií sýrskej armády voči protivládnym povstalcom, zostrelila v utorok pri hraniciach medzi Sýriou a Tureckom turecká stíhačka typu F-16.
Názory Turecka a USA na PYD sa diametrálne odlišujú: kým USA ich považujú za spojenca v boji proti islamistom, turecká vláda ich podozrieva z napojenia na kurdských povstalcov v Turecku, kde je ich Strana kurdských pracujúcich (PKK) zakázaná a označovaná za teroristickú organizáciu.
Bombové útoky v tureckej Ankare mohli spáchať krajne ľavicoví alebo kurdskí militanti či Islamský štát, tvrdí premiér Ahmet Davutoglu. Premiérov úrad oznámil mená 52 obetí a dodal, že pitvy pokračujú. V nemocniciach stále liečia 246 ranených, z nich 48 sa nachádza na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Vzdušný priestor Turecka narušilo lietadlo MiG-29, ktoré začali následne prenasledovať dve turecké lietadlá F-16 hliadkujúce nad turecko-sýrskou hranicou.
Turecko podľa slov premiéra Ahmeta Davutogla prijalo už viac ako dva milióny utečencov zo Sýrie a Iraku. Kvóty Európskej únie skritizoval a označil ich za smiešne.
Podľa guvernéra bola dvojica podozrivých pravdepodobne zapletená aj do útoku na sídlo vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) z 8. augusta. ISTANBUL 19. augusta (WEBNOVINY) – Turecká polícia zatkla dvojicu útočníkov, ktorí začali strieľať na policajtov, strážiacich vchod do bývalého sultánskeho paláca Dolmabahce v Istanbule. Agentúra Reuters citovala istanbulského guvernéra Hüseyina Avniho Mutlua, podľa ktorého dvaja členovia bližšie nešpecifikovanej „teroristickej skupiny“ zaútočili na policajtov strelnými zbraňami a ručnými granátmi. Jeden príslušník polície pri útoku utrpel ľahšie zranenia. Oboch ozbrojencov zatkli na európskom brehu Bosporu neďaleko od paláca, ktorý patrí medzi najvyhľadávanejšie turistické atrakcie Istanbulu. V Turecku platia prísne bezpečnostné opatrenia Podľa guvernéra bola dvojica podozrivých pravdepodobne zapletená aj do útoku na sídlo vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) z 8. augusta. V časti komplexu Dolmabahce má sídlo turecký premiér Ahmet Davutoglu, ktorý bol v tom čase v hlavnom meste Ankara. Polícia po útoku uzavrela prístupovú cestu do paláca. V Turecku platia sprísnené bezpečnostné opatrenia od júla, keď Ankara spustila takzvanú „synchronizovanú vojnu proti terorizmu“. Začala pritom naraz útočiť na bojovníkov extrémistickej organizácie Islamský štát (IS) v severnej Sýrie aj proti ľavicovým kurdským militantom v severnom Iraku. Video: Tureckí policajti sa ocitli pod paľbou https://www.youtube.com/watch?v=-MltqL-hL6c Na juhovýchode krajiny vybuchla bomba Pri výbuchu bomby nastraženej na ceste na juhovýchode krajiny prišlo v stredu o život najmenej osem tureckých vojakov a ďalších sedem utrpelo zranenia. Oznámila to televízia BBC s odvolaním sa na tureckú armádu. Ankara obvinila z útoku militantov zo zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorá sa však k činu zatiaľ neprihlásila. Bomba vybuchla na hlavnej ceste v provincii Siirt v momente, keď tadiaľ prechádzal konvoj tureckých armádnych vozidiel. Nálož bola podľa tureckých médií odpálená na diaľku. K explózii došlo v čase eskalácie násilia medzi tureckou armádou a kurdskými povstalcami po stroskotaní dva roky trvajúceho prímeria. Stredajší výbuch bol pre tureckú armádu zrejme najkrvavejším od júlového obnovenia bojov s PKK. Ďalšie štyri obete z radov tureckých vojakov si od utorka vyžiadali boje s kurdskými ľavicovými militantmi v okrese Silvan v provincii Diyarbakir, ležiacej taktiež na prevažne kurdskom juhovýchode Turecka. Od júlového stroskotania prímeria zahynulo v obnovených bojoch medzi tureckými ozbrojenými zložkami a PKK už okolo 90 ľudí.
Washington vyvíja tlak na Ankaru, aby zohrávala aktívnejšiu rolu v boji proti Islamskému štátu. Náletom tureckých stíhačiek predchádzala ozbrojená potýčka v sýrsko-tureckom pohraničí.
Turecké úrady identifikovali páchateľa útoku v Suruči. Na mieste činu našli vyšetrovatelia hlavu muža a časti ženských končatín, ktoré mohli patriť atentátnikom. ANKARA 21. júla (WEBNOVINY) – Turecké úrady identifikovali osobu podozrivú zo spáchania samovražedného atentátu, ktorý sa odohral v pondelok v meste Suruč pri hraniciach so Sýriou a prišlo pri ňom o život 32 ľudí. Informoval o tom v utorok turecký premiér Ahmet Davutoglu, ktorý spresnil, že predmetom vyšetrovanie sú kontakty predpokladaného atentátnika. V Turecku útočili teroristi, zabili desiatky ľudí V súvislosti s výbuchom v Suruči vláda v stredu prerokuje prípadné ďalšie bezpečnostné opatrenia na hraniciach Turecka so Sýriou, dodal Davutoglu na tlačovej konferencii v pohraničnej provincii Šanliurfa, na ktorej území leží aj Suruč. Turecké úrady totiž predpokladajú, že pondelňajší útok v Suruči mohla spáchať žena, ktorá pricestovala do Turecka asi pred mesiacom zo Sýrie. Informoval v utorok o tom turecký denník Habertürk. https://www.youtube.com/watch?v=6tzE6VX1dpY Polícia dostala tip na tri ženy Miestna televízia uviedla, že polícia pred časom dostala tip na tri ženy, ktoré prenikli na územie Turecka zo Sýrie s cieľom spáchať tam teroristické útoky. Fotografie a videozáznamy, na ktorých je zrejme aj predpokladaná útočníčka zo Suruču, už rozoslali na policajné stanice v celom Turecku. Turecké bezpečnostné zložky a tajné služby v uplynulých týždňoch opakovane varovali pred siedmimi militantmi IS, ktorí podľa ich informácií ilegálne prenikli na územie Turecka. V skupine mali byť aj tri ženy, z nich jedna je podozrievaná z útoku v Suruči. Po tomto varovaní turecké úrady začali s operáciami zameranými na sympatizantov IS, pričom zatkli do 100 podozrivých. Spomínaných sedem podozrivých sa však počas razií nepodarilo zadržať, napísal Hürriyet. Pri útoku použili silnú nálož Pri výbuchu, ktorý sa odohral v pondelok okolo poludnia pri vchode do záhrady kultúrneho centra v Suruči, kde sa zišlo približne 300 mladých ľudí z Federácie mládežníckych združení socialistov, zahynulo najmenej 32 ľudí a ďalšie desiatky utrpeli zranenia. Mladí ľudia sa mali presunúť do prevažne kurdského mesta Kobané v Sýrii a pomáhať tam pri rekonštrukcii domov a infraštruktúry zničených počas bojov kurdských polovojenských oddielov s bojovníkmi extrémistickej organizácie Islamský štát. Vyšetrovatelia na mieste činu našli hlavu muža a časti ženských končatín, ktoré mohli patriť atentátnikom. Zatiaľ nie je jasné, či útočníkom bola žena, ktorú svedkovia pred útokom videli vchádzať do záhrady, alebo či ním bol muž oblečený v ženskom odeve. Podľa tureckých médií bola pri útoku použitá silná nálož, v ktorej boli na zosilnenie ničivého účinku aj ďalšie predmety. Nie je vylúčené, že atentátnik mal na opasku zavesených aj niekoľko ručných granátov. Medzi ľuďmi sa šíri panika Úrady tureckej provincie Šanliurfa vydali zákaz demonštrácií, pochodov a ďalších masových podujatí. Stalo sa tak v snahe predísť ďalším možným incidentom, napísal na svojej webovej stránke turecký denník Hürriyet. Denník informoval, že medzi obyvateľmi mesta Šanliurfa vypukla panika po tom, ako sa objavili správy, že extrémistická organizácia Islamský štát (IS) – podozrievaná z pondelkového výbuchu v Suruči – otrávila zdroj pitnej vody v meste. Ľudia začali v obchodoch skupovať 19-litrové bandasky s vodou. V niektorých obchodoch sa už minuli skladové zásoby. Radnica v Šanliurfe medzičasom obyvateľom mesta a priľahlým oblastí oznámila, že testy vzoriek pitnej vody odobratých zo šiestich zdrojov, ktoré dala spraviť, boli negatívne na prítomnosť jedu. Ubezpečila tiež o zvýšenej ochrane rezervoárov vody a priebežnom zisťovaní jej zdravotnej bezpečnosti.
Mesto Suruč sa nachádza neďaleko sýrskeho mesta Kobané, v ktorom tento rok došlo k ťažkým bojom medzi kurdskými bojovníkmi a militantmi z extrémistickej skupiny Islamský štát.
Spojené štáty sa pred tým snažili získať informácie o Hárzím vypísaním odmeny do výšky tri milióny dolárov (2,71 miliónov eur). Po jeho usmrtení bude pre IS ťažšie presúvať zbrane a bojovníkov cez iracké a sýrske hranice.
Bývalý šéf diplomacie sa tak vyjadril tri dni po hlasovaní, ktorá po takmer 15 rokoch vzalo vládnej Strane spravodlivosti a rozvoja parlamentnú väčšinu.
Na pietnych obradoch sa zúčastnili prezidenti Ruska a Francúzska ako aj ďalší lídri spomedzi takmer 25 krajín sveta, ktoré doposiaľ uznali udalosti zo začiatku prvej svetovej vojny za genocídu.