Stanislav Janota zdôrazňuje že stredovek bol obdobím „neobyčajných revolúcií, neobyčajného rozvoja“ na Slovensku aj v Európe a to v mnohých oblastiach života. V poľnohospodárstve nastal prechod z dvojpoľného na trojpoľný systém, namiesto volov sa začali v záprahoch využívať kone, začal sa využívaj železný pluh. Tieto zmeny dramaticky zvýšili efektivitu poľnohospodárstva.
Zmeny nenastali len v každodennom živote ale ja vrcholný stredovek priniesol aj kultúrnu revolúciu. Po stáročiach nasledovania klasického antického dedičstva, priniesla Európa do svetovej kultúry niečo úplne nové – gotickú architektúru a umenie. Janota, pritom vyzdvihol gotiku ako jedno z dvoch kľúčových období (popri secesii), kedy sa západné umenie prinieslo skutočne originálny koncept, nezávislý od antického dedičstva.
Mongolský vpád a nový začiatok
Peter Kresánek poukázal na historický paradox, ktorý mal vplyv na tieto revolučné pohyby: katastrofa v podobe mongolského vpádu, ktorá zdecimovala obyvateľstvo, otvorila cestu k ekonomickému oživeniu.
Králi začali do vyľudnených oblastí pozývať hostí z celej Európy – baníkov a remeselníkov, čo viedlo k dramatickému rozvoju miest a s nimi spojenej mestskej demokracie a kultúry. Príkladom tohto rozmachu sú veľkorysé pravouhlé námestia ktorá nájdeme na viacerých miestach Slovenska napríklad v Levoči či v Partizánskej Ľupči.
K rozkvetu prispelo aj nezvyčajne teplé počasie, ktoré v Európe panovalo po roku 1300.
Cesta gotiky na naše územie: Od detailov ku konceptom
Gotika na Slovensko neprichádzala naraz, pripomína Peter Kresánek. Najprv sa objavovala len v detailoch, ako sú konzoly pod klenbami (Bíňa) či portály na inak románskych stavbách (Šahy). Prví kamenári, ovládajúci gotické prvky, prišli do Uhorska už koncom 12. storočia. Ich príchod súvisel s kráľovským dvorom – konkrétne s druhou manželkou Bélu III., Margitou z rodu Kapetovcov, ktorá si so sebou priviedla francúzskych majstrov.
Peter Kresánek zdôraznil, že v tomto období išlo na území Slovenska skôr o tieto detaily. Až neskôr, pod vplyvom žobravých reholí, sa začalo pracovať s celistvým gotickým priestorom.
Práve rehole zohrali významnú úlohu v šírení gotiky. Tieto rehole kládli dôraz na chudobu, no paradoxne ich stavby, sponzorované kráľmi či šľachtou, obsahovali mimoriadne jemnú kamenársku výzdobu práce.
Unikátne Košice a „podunajská cesta“
Jedným z vrcholom neskorej gotiky na našom území je dóm svätej Alžbety v Košiciach. Kresánek vyzdvihuje portály dómu s reliéfmi v pravouhlých paneloch ako absolútne unikátny príspevok k európskemu umeniu.
Kultúrna integrita bez hraníc
Záverečné posolstvo debaty je jasné: Slovensko bolo v stredoveku pevnou súčasťou európskeho kultúrneho priestoru. Medzi Svätou rímskou ríšou a Uhorskom neexistovali v umení žiadne hranice. Aj v období neskorého románskeho štýlu a v celom období gotiky bolo Uhorsko vrátane Slovenska úplne integrálnou súčasťou európskej kultúry.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- Ktoré konkrétne pamiatky treba navštíviť, ak chcete vidieť jednotlivé etapy gotiky na Slovensku.
- Aký vplyv mál pád železnej opony poznanie, že gotika prišla na územie Slovenska podunajskou cestou.
- Ktoré slovenské hrady si zachovali vzácne gotické prvky vo svetskej architektúre.
- Čím sú unikátne hravé klenby viacerých slovenských gotických kostolov.
