Prvý deň v novej funkcii. Otvorím dvere kancelárie generálneho riaditeľa krízového riadenia na ministerstve vnútra. A na stole – brožúrka. Tenká, modrá, nenápadná. Titul: „Čo robiť v prípade krízy alebo ozbrojeného konfliktu“.
Väčšina ľudí by ju prelistovala a hodila do koša. Ja som si ju vzal do ruky a prečítal. A zrazu mi prebehlo hlavou: Toto nie je o nejakých „možných scenároch“. Toto je o tom, aby som zajtra v noci nemusel držať plačúce dieťa v tme a premýšľať, kde mám baterku.
Nie je tam nič tajné ani zložité. Len päť obyčajných vecí, ktoré by mal mať doma každý z nás:
- Jedlo na 3 až 7 dní (konzervy, cestoviny, ryža, sušené ovocie – veci, čo vydržia aj bez elektriny)
- Voda – aspoň tri litre na hlavu a deň (plus trocha na umývanie rúk a zuby)
- Teplo a svetlo – deky, sviečky, baterky, powerbanky, rádio na klasické tuhé batérie
- Lieky, ktoré beriete pravidelne + základná lekárnička a vlhčené obrúsky
- Taška pri dverách – občiansky preukaz, pas, trochu hotovosti, nabíjačka, ponožky, spodná bielizeň, fľaša vody
A to najdôležitejšie: zachovať pokoj. Opakuje sa to tam snáď desaťkrát. Pretože panika zabíja rýchlejšie ako čokoľvek iné.
Siréna kolíše? Preč od okien, do stredu bytu alebo pivnice. Výbuch? Otvor ústa a zakry uši. Chemické nebezpečenstvo? Mokrá handra na nos a ústa. Mobily padnú? Rádio ti povie, čo sa deje. Tiesňovka 112 funguje aj cez SMS.
Keď sa dom zrúti, nezachráni nás PowerPoint - KOMENTÁR
Prečo to píšem takto otvorene? Pretože, keď som to čítal, videl som pred sebou bezbranné deti a dôchodcov a uvedomil som si, že keby som to neprečítal vtedy na tom stole, možno by som to dodnes odkladal s tým „u nás sa to nestane“.
Svet sa za posledné tri roky zmenil a my sa môžeme zmeniť s ním – jedným obyčajným zoznamom a tromi extra konzervami v skrini. Tak si ju stiahnite dnes. Nie zajtra. Priamo tu: minv.sk/kriza (je tam aj audio verzia, ak radšej počúvate).
Prečítajte si ju s partnerom/partnerkou, s deťmi, s rodičmi. Urobte si ten zoznam spolu. Kúpte o pár vecí viac. Dohodnite sa, kde sa stretnete, keby padla sieť. Nie z úzkosti. Z lásky. Z toho, že na nich záleží viac ako na čomkoľvek inom. Lebo keď raz hučia sirény, nechcete byť ten, kto povie: „Keby som to vedel skôr…“ Chcem, aby ste to prečítali. Pretože ja som si to prečítal vtedy na stole – a odvtedy spím pokojnejšie.
* autor je generálnym riaditeľom sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra SR
