Nežná revolúcia v novembri 1989 je témou, ktorej, aj vzhľadom na z historického hľadiska relatívne malý časový odstup a nespracovanosť pramennej základne, doposiaľ nebola venovaná patričná vedecká pozornosť.
Pre agentúru SITA to pri príležitosti 35. výročia novembrových udalostí skonštatoval historik z Ústavu pamäti národa Radoslav Ragač. Zároveň však zdôraznil, že ÚPN sa danej téme venuje systematicky už od svojho počiatku.
Opakovaná téma vedeckých konferencií
„S témou Nežnej revolúcie sa opakovane stretávame aj v publikačnej činnosti ústavu, od obrazových publikácií až po konferenčné zborníky a príspevky a svedectvá v periodiku Pamäť národa,“ povedal Ragač s tým, že udalosti novembra 1989 boli tiež opakovane témou vedeckých konferencií. Nežná revolúcia je tiež každoročne súčasťou Festivalu slobody.
Viac ako tretina Slovákov pozná minimálne jedného človeka, čo schvaľuje násilie voči oponentom
„Napríklad sa tradične pripomína pochod študentov zo 16. novembra 1989, je témou diskusií, premietajú sa filmy o nej či sú výstavy venované tejto problematike,“ uviedol historik.
Publikačná a prezentačná činnosť
V tejto súvislosti spomenul napríklad dokumentárny film „November +20″ a početné nahrané svedectvá z obdobia Nežnej revolúcie, ktorými disponuje ÚPN. Problematike Nežnej revolúcie venuje podľa Ragača dlhodobo pozornosť aj Archív ÚPN.
Viac ako polovica Slovákov považuje za najväčší prínos Nežnej revolúcie práve možnosť voľne cestovať
„Okrem postupného odborného spracúvania archívnych súborov obsahujúcich archívne dokumenty a informácie o Nežnej revolúcii ide aj o publikačnú, prezentačnú činnosť a aktívnu akvizičnú činnosť archívu z tejto oblasti. Z najnovších prírastkov archívu môžeme spomenúť akvizíciu skupiny neznámych fotografií z Nežnej revolúcie v Bratislave či pozostalosť dokumentaristu Ivana Štípalu, ktorú nedávno ÚPN získal z Veľkej Británie v spolupráci s Veľvyslanectvom SR v Londýne,“ dodal historik.