Tatranskí zoológovia apelujú na ľudí, aby počas návštevy Tatranského národného parku, najmä v aktuálnom období, nerušili a nechytali hlucháňa hôrneho.
V období toku stratí plachosť
Už piaty rok sa totiž stretávajú s kurióznym prípadom v ústí jednej z tatranských dolín. V období toku stratí miestna samica hlucháňa plachosť, vyhľadáva ľudí a doslova za nimi behá.
Necháva sa hladkať, posedáva na parkovisku či na neďalekom stavenisku. Informovala o tom Správa Tatranského národného parku (TANAP), podľa ktorej môže byť práve obdobie straty plachosti pre hlucháňa zradné.
Pre zachovanie populácie hlucháňa hôrneho v Tatrách je pritom dôležité, aby sa práve v citlivom období toku tomuto kriticky ohrozenému druhu nič nestalo.
Správanie charakteristické pre kohúty
Práve v máji vrcholí tok hlucháňa, samčekovia vtedy bojujú so svojimi sokmi, bránia si teritórium a dvoria samičkám. Podľa zoológov ide o pozmenené správanie charakteristické predovšetkým pre kohúty.
Schúlené srnčatá a jelenčatá vyvolávajú potrebu pomôcť. Čo radia odborníci?
„Často sa neboja, zaútočia dokonca aj na človeka. Toho, kto sa v ich teritóriu nachádza, vyháňajú ako soka, aj napriek riziku vážneho zranenia,“ vysvetlili. Ak si samička hlucháňa v čase párenia nedokáže nájsť partnera, jej správanie sa radikálne zmení.
„Z inak nenápadného vtáka sa stáva jedinec, ktorý stráca všetok ostych, svoju prirodzenú plachosť. Na rozdiel od útočných hlucháních samcov, bývajú samičky skôr krotké a vyhľadávajú spoločnosť človeka,“ opísali ďalej zoológovia.
Takéto správanie je podľa nich možné pozorovať predovšetkým na jar, teda v období toku, a trvá zvyčajne dva až tri týždne.
„V zostávajúcom období roka sa hlucháne správajú v súlade s prírodou, teda tak, ako im to vrodené inštinkty prikazujú. Človeku sa skôr vyhýbajú ako ostatné divo žijúce zvieratá,“ dodali.
Novela zákona o ochrane prírody je pre iniciatívu My sme les neprijateľná. Čo môže narobiť s chránenými územiami?
Hluchánica sa vracia na známe miesta
Pozmenené správanie evidujú v národnom parku aj u spomínanej samičky. Dlhoročné pokusy premiestniť ju na bezpečnejšie miesto do odľahlejších častí doliny sa však podľa zoologičky Správy TANAPu Eriky Feriancovej skončili vždy neúspechom.
„Hluchánica sa aj zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov opakovane vracia na známe miesta v blízkosti turistických ubytovní. Akoby ju prítomnosť človeka magicky priťahovala,“ uviedla.
Po odznení toku sa podľa jej slov prirodzene stiahne mimo dosahu ľudí a žije si svojím prirodzeným spôsobom života.
„Chceli by sme preto apelovať na návštevníkov Tatier, ktorí takého jedinca, či už ide o samca alebo samicu, stretnú, aby sa od neho vzdialili, nerušili ho, ani sa ho nedotýkali či neprenášali na iné miesto,“ upozornila Feriancová.
