Lesní genetici si nejedenkrát ponadávajú, keď je ich práca zjedená ešte skôr, ako je vôbec dokončená. Lesný genetik Vladimír Mačejovský v rozhovore pre SITA vysvetlil, čo skúma lesnícka genetika, a prečo sú výsledky výskumu dôležité a užitočné. Priblížil tiež úskalia, na ktoré výskum naráža a prezradil, či stromy vedia medzi sebou komunikovať.
Ako Mačejovský vysvetlil, lesnícka genetika je o tom, ako sa vlastnosti stromov, rastlín či lesných živočíchov odovzdávajú z generácie na generáciu a ako sa môžu v rámci jedného druhu líšiť.
V rámci genetiky je podstatná aj premenlivosť, kedy sa u jedincoch rovnakého druhu môžu objavovať odchýlky v individuálnych vlastnostiach či fyziologických prejavoch voči prostrediu či stresu. Lesní genetici sa tak snažia odpozorovať všetko, čo si napríklad stromy nesú vo svojom návode. Dáta svojho výskumu následne využívajú na to, aby lepšie ochránili či zachránili lesy do budúcna.
Výskum niekedy zjedia zvieratá
Mačejovský priblížil, že niekedy robia výskum či pokusy na zistenie toho, ako určité druhy stromov reagujú na rôzne podmienky.
Zoberte deti na výlet do prírody: Slovenská aplikácia Lesmír vás zadarmo prevedie lesmi - ROZHOVOR
„Vysadíme ich do rôznych oblastí, v rôznych nadmorských výškach. Pekne sa o nich staráme, čakáme, kým budú dostatočne vysoké, sledujeme, ako rastú a ako sa správajú. A potom, keď už konečne príde ten rok toho, že môžeme nazbierať nejaké plnohodnotnejšie dáta, prídeme a vidíme, ako jelenica s jelenčaťom odskakujú z našej plochy a je to tam celé zožrané,“ opísal a doplnil, že je to nepredstaviteľný smútok v srdci a objavia sa aj nadávky.
Mačejovský sa venuje lesným drevinám, no s podobnými problémami pri výskume sa podľa jeho slov potýkajú aj genetici, ktorí svoju pozornosť venujú lesným živočíchom. Tým sa často stáva, že pasca na rysa zachytí napríklad líšku. Celý odchyt a získavanie biologickej vzorky musí tak začať odznovu.
Analýzy sú drahé, ale pre záchranu lesov potrebné
Ďalší problém. na ktorý genetické analýzy narážajú, sú peniaze. Mačejovský hovorí, že sú finančne náročné a často je veľkým problémom získať dostatočne veľa finančných prostriedkov.
V prípade genetického skúmania drevín ide súčasne o veľmi zdĺhavý proces, keďže výsledky hodnotenia rozdielov je možné iba v dlhšom časovom úseku. „Často musíme čakať až päť rokov, kým sa prejavia očakávané rozdiely. A ideálne by bolo, keby sme mohli sledovať a udržiavať takúto plochu aj 30 rokov, aby sme získali čo najviac cenných dát,“ vysvetlil lesný genetik.
Genetika je podľa jeho slov pre lesnícku prax mimoriadne dôležitá. „Dopomáha pri pestovaní kvalitných a vhodných semien, z ktorých vyrastú zdravé mladé stromy. Aby boli sadenice dobré, potrebujeme poznať vlastnosti stromu – či má silný koreň, dobrý zdravotný stav alebo je odolný voči suchu a škodcom,“ vysvetlil Mačejovský.
Dôležitá je rovnako pri tvorbe legislatívy. „Napríklad, že pri výsadbe nového lesa môžeme použiť len mladé stromčeky pochádzajúce z určitej oblasti a určitého vegetačného stupňa, aby les bol zdravý a odolný,“ spresnil lesný genetik. Lesní genetici sa tak svojimi poznatkami podieľajú na zvýšení odolnosti stromov aj v meniacich sa klimatických podmienkach a aby sa ekosystém správne pochopil a manažoval.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
- ako vyzerá práca lesného genetika
- či sú výsledky výskumu užitočné aj v iných odvetviach
- akú úlohu zohráva genetika v ochrane ohrozených druhov drevín
- či vedia stromy medzi sebou komunikovať
- ako vplýva klimatická zmena na rôznorodosť našich lesov
