Kajúcnikovi z kauzy Dobytkár ponúkol štát beztrestnosť, jeho dôveryhodnosť zahaľuje hmla pochybností

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Špecializovaný trestný súd SR
Budova Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici. Foto: archívne, SITA/Jakub Julény.

Kľúčový svedok Marek Kodada z korupčnej kauzy Dobytkár z prostredia Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) môže pokojne spávať. Špeciálna prokuratúra mu totiž podmienečne na tri roky zastavila trestné stíhanie.

Pôvodne bol Kodada obvinený z podplácania a brania úplatku. Beztrestnosť mu štát vymenil za to, že bude usvedčovať bývalých spoluobvinených. Kajúcnik vypovedá, že úplatky z agrodotácií odovzdával exšéfovi PPA Jurajovi Kožuchovi a finančníkovi Martinovi Kvietikovi.

Kauza Dobytkár, v ktorej je obžalovaný aj nitriansky oligarcha Norbert Bödör, pokračuje na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Banskej Bystrici výpoveďami ďalších svedkov. Právni experti pred výpoveďou kajúcnika ako jediným dôkazom vystríhajú, pričom selektívna pamäť svedka môže podkopať jeho vlastnú dôveryhodnosť.

Nôž pod krkom

Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) portálu NášVidiek potvrdil, že prokurátor podmienečne zastavil trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného Mareka Kodadu.

„Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15. apríla 2022, a to na základe dôsledného zváženia všetkých relevantných skutočností, ktoré sú podmienkou pre možnosť uplatnenia takéhoto procesného postupu,“ informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. Podmienkou beztrestnosti zo strany štátu bolo, že bude Kodada usvedčovať páchateľov.

Maximálny benefit pre kajúcnika prokuratúra vysvetlila tým, že dočasné odloženie vznesenia obvinenia neprichádzalo do úvahy, keďže obvinený začal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní až po vznesení obvinenia.

Obhajcovia obžalovaných poukazujú na nezákonnú pozíciu Kodadu. Tvrdia, že podmienečnou beztrestnosťou zahnal štát kajúcnika do kúta a poistil si jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní na súde.

„Ak je svedok v záväzku štátom uloženej povinnosti usvedčovať páchateľov údajnej trestnej činnosti, pod hrozbou pokračovania v trestnom stíhaní v prípade nesplnenia tejto uloženej povinnosti, je touto samotnou skutočnosťou spochybniteľná hodnovernosť dôkazného prostriedku, jeho nezaujatosť a sloboda vyjadrovania,“ vysvetľuje Dušan Ivan, obhajca obžalovaného finančníka Kvietika.

Zištný ťah

O zištnom konaní prokurátora nepochybuje ani odborník na trestné právo a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského (PF UK) Eduard Burda. „Je úplne evidentné, že v takýchto prípadoch si prokurátor benefitmi pre kajúcnikov chce poistiť, aby kajúcnik aj naďalej vypovedal to, čo už uviedol v prípravnom konaní, respektíve v rámci operatívnej činnosti,“ myslí si Burda.

Roman Balco, obhajca Juraja Kožucha, hodnotí kajúcnikovu beztrestnosť ako absolútne neprimeraný benefit. Domnieva sa, že podvodnú štruktúru za chrbtom a bez vedomia jeho klienta zosnoval a organizoval práve spolupracujúci obvinený. „V postavení organizátora preto ani nie je možné trestné stíhanie podmienečne zastaviť,“ prízvukuje Balco.

Pachuť toxicity

Kajúcnik Kodada primárne vypovedá o korupcii v prostredí PPA po roku 2016. V poľnohospodárskej brandži však pôsobil ako vysoký štátny úradník dlhodobo a to už v čase, kedy rezort pôdohospodárstva ovládalo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) bývalého premiéra Vladimíra Mečiara.

V rokoch 2008 a 2009 priniesli médiá informácie o jeho toxicite a o podozreniach z manipulácie pri prideľovaní agrodotácií. O výsledkoch vyšetrovania z tohto obdobia polícia aj prokuratúra mlčia.

Podozrivému schvaľovaniu dotácií sa začiatkom roka 2009 venoval denník SME. Členmi vtedajšej hodnotiacej komisie boli aktuálny kajúcnik Marek Kodada, ako aj obžalovaný bývalý výkonný riaditeľ PPA Ľubomír Partika. V tom čase boli obaja generálnymi riaditeľmi sekcií na agrorezorte.

Niektoré projekty na prvýkrát s agrodotáciami neuspeli, komisia ich odobrila až v druhom kole. Svoje pôvodné stanovisko zmenila aj z paradoxných dôvodov napríklad z titulu vyššej moci alebo zábudlivosti. Pôvodne neschváleným žiadateľom boli body jednoducho dopočítané. Takto uspeli napríklad spoločnosti Fructop, Mäspoma alebo firmy kontroverzného talianskeho podnikateľa Diega Rodu.

Na Kodadu si pamätala aj bývalá ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová, ktorá o stoličku prišla kvôli netransparentnému a predraženému tendru na harmonizáciu informačných systémov medzi ministerstvom a PPA za 30 miliónov eur. Kodadu označila za verného Mečiarovho človeka. „Delí peniaze. Má blízko k Mečiarovi, dohliadal aj na mňa,“ povedala v roku 2009 denníku Pravda.

Zaujímavosťou bolo, že Kodadu odfotil v tom čase denník Nový Čas v penzióne agropodnikateľa Stanislava Becíka – neskoršieho ministra a poradcu premiéra Roberta Fica – s Kramplovej predchodcom Miroslavom Jureňom a práve šéfom sekcie informatiky na ministerstve Pavlom Kopačkom.

Hovorkyňa generálnej prokuratúry neodpovedala, či polícia alebo prokuratúra vo vzťahu ku kajúcnikovi preverovali podozrivé aktivity z čias HZDS. Paradoxne tak vyznieva konštatácia prokurátora v uznesení o zastavení trestného stíhania, že priznanie kajúcnika je komplexné a bez toho, žeby boli zistené akékoľvek negatívne javy.

Vierohodný a pravdivý?

Obhajcom obžalovaných sa nepáči, že prokurátor na základe vlastného vyhodnotenia dôkazov v prípravnom konaní považuje výpoveď kajúcnika za pravdivú a vierohodnú. „Prokurátor priznal takúto kvalitu dôkaznému prostriedku predtým, ako súd dôkazmi na hlavnom pojednávaní sám verifikoval jeho hodnovernosť a použiteľnosť v trestnom konaní,“ podotkol Kvietikov obhajca Ivan.

Samotný súd neprezradil, či dôveryhodnosť kajúcnika preveroval a či sa zaujímal o jeho prípadnú inú trestnú činnosť. „Súd sa nemôže vyjadrovať počas prebiehajúceho pojednávania k žiadnym otázkam, ktoré nie sú podané procesnými stranami na hlavnom pojednávaní. Súd svoje hodnotiace úvahy prezentuje vždy až vo vyhlásenom rozsudku,“ vysvetlila hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjaková.

Dekan Burda považuje kajúcnikov vo svojej podstate za nedôveryhodných. Sú to totiž podľa neho páchatelia trestnej činnosti ochotní zväčša zo zištných dôvodov výrazne porušiť zákon. Hovorí, že ich vierohodnosti nenapomáha ani účelová selektívna pamäť. „Samozrejme svedok, ktorý si zázračne pamätá všetko na druhých, ale zahmlieva vlastnú činnosť, je vo všeobecnosti chápaný ako málo dôveryhodný,“ skonštatoval pre portál NášVidiek.

Burda nevylučuje, že kajúcnik môže mať motív k svojim hriechom pridávať aj ďalšie klamstvá. „Ak prokurátor konštatuje, že je kajúcnik dôveryhodný bez bližšieho odôvodnenia, bez toho, aby jeho výpoveď podporil ďalšími dôkazmi, tak sa buď správa maximálne nezodpovedne alebo úmyselne manipuluje procesom hodnotenia dôkazov,“ mieni dekan Burda.

Apelujú na obozretnosť

Oslovení právni experti vystríhajú pred kajúcnikom ako jediným dôkazným prostriedkom. Apelujú na obozretnosť a varujú pred slepou dôverou v kajúcnika bez náležitého preverenia inými dôkazmi. Podľa advokáta obžalovaného Juraja Kožucha práve kajúcnik Kodada ako jediný na rozdiel od 143 svedkov vypovedá proti bývalému šéfovi PPA.

„Ak je jediným priamym dôkazom výpoveď spolupáchateľa, ktorý za to získa v trestnom konaní neprimeranú výhodu, spochybňuje to celkovú spravodlivosť trestného konania vo vzťahu k jeho spolupáchateľom, ktorých usvedčil,“ reagovala pre portál NášVidiek bývalá dlhoročná zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková.

Pirošíková podčiarkuje, že podľa judikatúry ESĽP použitie výpovedí, ktoré uskutočnili svedkovia výmenou za svoju beztrestnosť môže kompromitovať spravodlivosť konania proti obvinenému. „Môžu byť tiež vyvolané chúlostivé otázky v tom zmysle, že takéto výpovede už svojou povahou môžu byť predmetom manipulácie a môžu byť urobené len s cieľom získať na výmenu ponúkané výhody alebo kvôli osobnej pomste,“ dodáva.

Odborník z oblasti trestného práva Igor Cibula mladší poukazuje na nutnosť orgánov činných v trestnom konaní preskúmavať a overovať zákonným spôsobom výpoveď spolupracujúceho obvineného v postavení svedka. „Nie je totiž vylúčené, že ku skresleniu, k nesprávnej a neúplnej interpretácii pravdy môže dôjsť kedykoľvek, aj keď neúmyselne alebo na základe nepresného vnímania určitej konkrétnej skutočnosti svedkom,“ vysvetlil pre portál NášVidiek.

Účelom preverenia kajúcnika je podľa Cibulu zistiť kvalitu, spoľahlivosť a úplnosť informácie a jej vzťah k iným dôkazom. „V zásade ale nie je možné, aby dôkaz vyplývajúci zo svedeckého výsluchu osoby, ktorá vystupuje ako spolupracujúci obvinený, bol jediným dôkazom, ktorý svedčí o vine obvineného,“ zdôraznil Cibula.

O čom je Dobytkár?

Ide o dotačnú korupčnú kauzu z prostredia PPA. Osem fyzických a päť právnických osôb obžaloval prokurátor ÚŠP hlavne zo zločinov prijímania úplatku, z obzvlášť závažných zločinov legalizácie príjmu z trestnej činnosti a zo spolupáchateľstva. Obžalobe čelia nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, finančník Martin Kvietik, podnikateľ Peter Kuba, bývalý generálny riaditeľ PPA Juraj Kožuch, bývalý výkonný riaditeľ PPA Ľubomír Partika, veterinár Ľubomír Kropil, právnik Milan Kopriva a bývalý hlavný radca regionálneho úradu PPA vo Zvolene Viktor Miklas.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Diego RodaDušan IvanEduard BurdaIgor Cibula ml.Jana TökölyováJuraj KožuchKatarína KudjákováĽubomír KropilĽubomír PartikaMarek KodadaMarica PirošíkováMilan KoprivaMiroslav JureňaNorbert BödörPavol KopačkaPeter KubaRoman BalcoStanislav BecíkViktor MiklasZdenka Kramplová
Firmy a inštitúcie Generálna prokuratúra SRPPA Pôdohospodárska platobná agentúraÚŠP Úrad špeciálnej prokuratúry