Pod Spišským hradom sa začala oficiálne ovčiarska sezóna, na planine nazývanej Pažica sa už pasie stádo valaských oviec. Sezónu odštartovali v Spišskej Kapitule v Spišskom Podhradí za účasti pastierov, ovčiarov, valachov a bačov.
Hoci v súčasnosti je ich už len veľmi málo, podľa predsedu občianskeho združenia (OZ) Juhaska reguľa Petra Kováča ovčiarstvo a pastierstvo po stáročia patrili k prirodzenej súčasti života na Spiši i v mnohých regiónoch Slovenska. Pre mnohých je však táto hospodárska činnosť v súčasnosti návratom ku koreňom.
Pastierska kultúra
Tradičné ovčiarstvo bolo v roku 2025 zapísané na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Súčasný rok 2026 vyhlásila organizácia OSN ako Medzinárodný rok pastvín a pastierov. „Pastierska kultúra v sebe nesie nielen hospodársku tradíciu, ale aj duchovné, folklórne a hospodárske hodnoty, ktoré si zaslúžia pozornosť a zachovanie pre ďalšie generácie,“ poznamenal Kováč pri príležitosti nedeľného Stretnutia ovčiarov a pastierov v Spišskej Kapitule.
Parné vlaky, ovčiarstvo aj zdobené kraslice. Kultúrne dedičstvo Slovenska má deväť nových pokladov
To odštartovalo v Katedrále svätého Martina svätou omšou obetovanou za pastierov, ovčiarov, valachov a bačov. Po nej nasledovalo požehnanie stáda valaských oviec na Pažici. Do spomínanej lokality, s ktorou sa ovčiarstvo spája minimálne od 15. storočia, sa ovce vrátili na pasienky v roku 2023. Vytvárajú lepšie podmienky na život tamojších sysľov pasienkových.
„Ide o pôvodné pasienky, ktoré slúžili Spišskej Kapitule, ktorá tu pásla svoje statky, najmä ovce. Ovce tu teraz napomáhajú v rámci projektu Natura 2000. Vďaka tomu nám tu nôr sysľov pribúda. Ich početnosť rastie práve vďaka tomuto ekologickému spásaniu. To znamená, že sem nechodia ťažké mechanizmy, ale spásajú to prirodzeným spôsobom ovečky, a to nie hocijaké, ale pôvodná slovenská valaška,“ opísal skautský dobrovoľník Roman Blaško, ktorý s nimi pomáha.
Živé dedičstvo
Podľa primátora Spišského Podhradia Michala Kapustu, ktorý projekt spolu s partnermi odštartoval, sa rozrastá aj stádo oviec. Kým pred troma rokmi ich bolo len viac ako dvadsať, v súčasnosti je to takmer sto kusov. „Už tretí rok sme rodili. V tomto roku sme mali 41 pôrodov a všetko bolo v poriadku, preto sa tešíme, že to napreduje,“ skonštatoval Kapusta.
Podľa Kováča je pastierstvo a ovčiarstvo, aj keď v omnoho menšej miere, stále živé dedičstvo. „Takzvaní poslední mohykáni sa venujú tomuto chovu hospodárskych zvierat a ovečiek, paseniu. Patrí im za to veľká vďaka a česť, že stále uchovávajú toto dedičstve živé,“ poznamenal. Medzi nich patrí aj posledný bača v podtatranskej obci Lendak Ján Nebus.
Ovčiarstvo prispieva k ochrane prírody v Slovenskom raji, lepšie finančné ohodnotenie môže k nemu prilákať aj mladšiu generáciu
„Táto tradícia si ma privolala. Odmalička som mal veľmi rád zvieratá, ovečky, doma sme stále niečo chovali. Pracoval som tridsať rokov s koňmi v horách a potom som si pri pohľade na lúky a kopce nad Lendakom, ktoré boli podľa mňa zanedbané, povedal, že zoženiem ovce a idem bačovať,“ ozrejmil. K Lendaku pritom ovčiarstvo patrilo po stáročia. „Kedysi tam bolo veľmi veľa bačov. Počas leta, sezóny, sa rozliezli takmer po celom Slovensku. Teraz som tam už sám,“ dodal Nebus.
Juhaska reguľa sa venuje výskumu, dokumentácii a popularizácii tradičného ovčiarstva. Tradičné ovčiarstvo, salašníctvo a ovčiarska kultúra na Slovensku sú súčasťou pastiersko-valaskej kultúry rozšírenej na celom území Karpát. Prostredníctvom kolonizácie na valaskom práve sa rozšírila do celej hornatej časti slovenského územia, v niektorých prípadoch aj na nížinné územia. Ide o horský spôsob chovu oviec, ktorý zahŕňa sezónne pasenie na rôznych miestach a v rôznych nadmorských výškach.
