Pre stále chýbajúci hlavný úsek rýchlostnej cesty R7 do Bratislavy viacerí motoristi pravdepodobne nevyužijú otvorené úseky R7 a časti diaľnice D4 v dĺžke tridsať kilometrov. Generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák to očakáva, keďže časť vodičov sa bude musieť vrátiť dlhšou trasou na preťaženú cestu prvej triedy.
Odborník nám odpovedal na viaceré otázky v súvislosti s pokračujúcou výstavbou úsekov R7 a D4 (celková dĺžka 59 kilometrov) v okolí hlavného mesta v rámci PPP projektu.
Aký vplyv na cestnú dopravu v okolí Bratislavy predpokladáte v súvislosti s otvorením časti úsekov R7 a D4?
Neúplný dopravný projekt R7 bez kľúčového úseku Ketelec – prievoz so zaústením na Bajkalskej zrýchli dostupnosť hlavného mesta prevažne obyvateľom denne dochádzajúcim do Bratislavy zo vzdialenejších miest. Týka sa to vodičov, ktorí smerujú z obcí lokalizovaných juhovýchodne od Dunajskej užnej a Holíc.
Predpokladám, že pri súčasnom rozsahu prevádzkovaných úsekov bude stále existovať početná skupina vodičov, ktorí úseky novej R7 nevyužijú vôbec hlavne pre potrebu opätovne, a navyše dlhšou trasou, sa vrátiť na kapacitne preťaženú súčasnú cestu I/63.
Treba si uvedomiť, že doprava sa na uvedenú rýchlostnú cestu môže napájať len v mieste mimoúrovňových križovatiek, čo vzhľadom na polohu niektorých obcí a rozsah prevádzkovaných úsekov projektu nemusí byť pre každého atraktívne. Významne sa však odľahčia intravilány obcí, v ktorých cesta I/63 tvorí cestný prieťah paralelný s novými úsekmi R7, a to najmä o lokálny a diaľkový tranzit nielen osobnej, ale aj nákladnej dopravy.
Otvorené úseky R7 a D4 mali byť pôvodne hotové na jar. Mohol byť dôvodom oneskorenia proces povoľovania na predčasné užívanie, alebo aj opatrenia proti koronavírusu?
V prípade dopravného projektu D4 a R7 ide o veľmi komplikovanú cestnú stavbu s potrebou koordinácie veľkého množstva stavebných kapacít na takmer 60-tich kilometroch. Rozdiel v termínoch odovzdania do užívania na úrovni niekoľkých mesiacov sa pri takýchto projektoch dá považovať za akceptovateľný.
Vo veľkej miere sa podľa môjho názoru na meškaní podpísali hlavne dôsledky celosvetovej pandémie a prijaté bezpečnostné opatrenia. Na tento druh mimoriadnych udalostí reaguje stavebný trh vždy veľmi citlivo.
Na otvorenie chýbajúceho úseku R7 medzi Bratislavou a Ketelcom (vyše šesť kilometrov) si motoristi ešte musia počkať. Nakoľko to pomôže cestnej premávke pri vjazde do a výjazde z hlavného mesta? Kedy by mohol byť hotový?
Z pohľadu distribúcie dopravy je úsek R7 medzi Bratislavou a križovatkou Ketelec spolu s ostatnými úsekmi diaľnice D4 kľúčovým na odľahčenie najviac exponovaného vstupu do Bratislavy po diaľnici D1. Naviac, juhovýchodne orientované satelitné sídla získajú okrem existujúceho vstupu na ceste I/63 nový vstup do Bratislavy cez prebudovanú mimoúrovňovú križovatku Prievoz na R7.
Čiastočne tým dôjde aj k odľahčeniu najexponovanejšieho Prístavného mosta s dennou intenzitou dopravy v súčasnosti na úrovni 120 tisíc vozidiel. Reálny termín uvedenia do prevádzky tohto kľúčového úseku očakávam v priebehu roka 2021, v ideálnom prípade na jar alebo v lete.
Výstavba úsekov na juhovýchodnom nultom obchvate Bratislavy na diaľnici D4, vrátane dunajského súmostia, je tiež v omeškaní. Pôvodne mali byť hotové v októbri tohto roka. Aké sú hlavné príčiny meškania a kedy možno očakávať ich reálne dokončenie?
Od začiatku projektu sa vyskytli problémy so stavebným povolení, čo dodržanie pôvodne plánovaného harmonogramu výstavby a odovzdávania jednotlivých častí stavby do prevádzky značne skomplikovalo. Po povoleniach vydaných pred zimným obdobím na konci roka 2017 sa s výstavbou, mimo prípravných prác, na celom projekte začalo reálne až na jar v roku 2018.
V prípade úseku od križovatky D4R7 Ketelec po Jarovce ide o mimoriadne náročný úsek so súmostím tvoreným štyrmi navzájom spojenými mostnými objektmi. Dva z nich, a to most cez Dunaj a východné predmostie vedené ponad Biskupské rameno, sa podarilo prepojiť len nedávno. Ak nenastanú významné komplikácie s násypom v Jarovciach, úsek by bolo možné prevádzkovať paralelne s chýbajúcim úsekom R7 niekedy v prvej polovici budúceho roka.
Pre použitie materiálu zostáva sporný násyp na časti D4 pri Jarovciach. Rozhodnúť o ňom má špeciálny stavebný úrad na základe dokumentov od zhotoviteľa, respektíve koncesionára. Čo môže nasledovať?
V prípade sporného materiálu použitého na násyp pri Jarovciach rozhodne špeciálny stavebný úrad buď tak, že začne konanie o dodatočnom povolení stavby podľa stavebného zákona, alebo rozhodne o odstránení problematickej časti stavby.
V tomto prípade ide o dvojaký problém, a to statická únosnosť násypu a negatívny dopad na životné prostredie z kontaminácie nebezpečným odpadom.
V každom prípade akákoľvek sanácia problematických násypov a ich opätovné budovanie môže negatívne ovplyvniť časový harmonogram odovzdania dotknutej časti stavby motoristom do užívania.
Problematická je aj stavba križovatky budúcej D4 a súčasnej D1, ktorá takisto mešká. Na čo by sa mali motoristi pripraviť na D1?
Na križovatke D1 a D4 Ivanka, sever sa predpokladá výstavba niektorých križovatkových vetiev mimo koncesného projektu D4R7 v rámci rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava, Vajnory – Triblavina v kompetencii Národnej diaľničnej spoločnosti.
Počas dvíhania nivelety diaľnice bude doprava z a do Bratislavy presmerovaná na premostené vetvy križovatky Ivanka, sever, ktoré budú tvoriť dočasné obchádzkové trasy. Vzhľadom na výškové a smerové vedenie obchádzok bude výraznejšie dochádzať k spomaľovaniu dopravy a vzájomným interakciám vozidiel dopravného prúdu.
Samotná dopravná prevádzka na diaľnici D4 v priamom smere Jarovce – Rača však nebude nijakým spôsobom obmedzená. Problém vidím najmä v tom, že na distribúciu dopravy budú vodiči využívať križovatku Ivanka, západ na ceste I/61 a smerovať po ceste I. triedy až k spojnici s mimoúrovňovou križovatkou Triblavina na D1.
To znamená, že až do vybudovania úplných vetiev križovatky Ivanka, sever bude aj po spustení kompletného projektu D4R7 veľká časť dopravy využívať kombináciu mimoúrovňových križovatiek Ivanka, západ a Triblavina a dotknutý medzikrižovatkový úsek cesty I/61, ktorá je už dnes vyťažená na hranici kapacity.
Pre existujúce dopravné problémy na seneckej ceste hlavne v čase dopravných špičiek očakávam, že veľká časť dopravy bude od Trnavy do hlavného mesta vstupovať po diaľnici D1. Predpokladám však, že dopravný systém sa už počas jednotlivých fáz etapizácie dostavby kľúčovej križovatky D1D4 postupne stabilizuje a vodiči si sami nájdu optimálne vedenie trasy tak, aby počas konkrétnej dennej doby absolvovali cestu do svojej cieľovej destinácie za čo najkratší čas.
